Cestou do Cienfuegos stretáme na cestách len ojedinele nejakých domácich. Turistov snáď vôbec, keďže sme úplne mimo turistických ťahov. No redšia premávka spôsobila zlepšenie povrchu cesty. Takmer bez dier. No ak by sa aj našla, oprava je veľmi jednoduchá, rýchla a lacná. Opravár hodí trochu zeminy, utlapká a cesta je opravená. /Do prvých dažďov./
Ale ani tak cesty neboli bezchybné. Krásna cesta, ručička tachometra konečne ukazuje okolo 100 km/hod., prichádza most a tresk. Niekoľkocentimetrový výškový rozdiel. Človek by povedal fajn most klesol, ale nie. Kubánci alebo súdruhovia zo ZSSR počítali s poklesom už keď ho stavali, tak ho postavili trochu vyšší ako cestu.
Auto vydržalo a my sme bezpečne dorazili do Cienfuegos. Mesto leží pri zálive chráneným pevnosťou. Tento prirodzený prírodný prístav bol veľmi obľúbeným miestom Karibských pirátov. Mesto má, tak ako snáď všetky, zrekonštruované námestie, no ostatné ulice sú na rozpadnutie.
/námestie v Cienfuegos - opravené vďaka UNESCO/
/bežné ulice/
/pevnosť chrániaca vstup do zálivu/
Kúsok za mestom je v kopcoch umiestnená botanická záhrada. Zaujímavosťou pre mňa bola úplná sloboda pohybu. Nijaké poriadne chodníky akurát lávky cez potok.
/cesta medzi Cienfuegos a Trinidadom/
Asi hodinu jazdy cez nádhernú mierne zvlnenú oblasť s horami na obzore sa nachádzalo mestečko Trinidad. Do mesta prichádzame už za tmy a tak narýchlo zháňame ubytovanie. Zastavujeme na prvom parkovisku pri kempe a moji spolucestovatelia odchádzajú vybaviť nejaký nocľah. Ja ostávam strážiť auto. Po chvíli si ma všimne černoch čo strážil na parkovisku. Bola mu zima a evidentne sa nudil./mohlo byť tak 20-25 stupňov/ Rozhovor začal klasicky: „Where are you from?“ Následne nasledovalo 10 minút vysvetľovania, že Československo už nie je a že ani nepatríme k Rusku. Pochopil. Aj keď musím priznať, mali sme čo robiť aby sme sa dohodli. Jeho angličtina bola asi na úrovni mojej španielčiny. /Ovládal som nanajvýš 30 základných slov/ A nemčina nepomohla tiež. Ale kto chce dohodne sa. Potom sme prešli na počasie. Bol v šoku, že u nás bolo -15 stupňov. Nedokázal pochopiť ako sa to dá prežiť. Pamätá sa, keď u nich bolo 5 nad nulou a to bola vyhlásená pohotovosť.
Následne nám došli témy o ktorých sme sa vedeli rozprávať. No zachránila nás hudba. Ali, medzičasom sme sa aj popredstavovali, bol veľkým fanúšikom salsi. Začal mi predvádzať rôzne krokové variacie, no mňa tanečného antitalenta niečo naučiť.........
Našťastie ma zachránili spolucestujúci s nie dobrou správou o ubytovaní. Príliš vysoká cena. Nato sa Ali ponúkol, že nás ubytuje u svojho známeho. Aj keď sme bývali každý u iného známeho, vybavené ubytovanie bolo fajn.
Ubytovanie tu funguje dosť zaujímavo. Bez problémov sa dá prespať u domácich, ktorí prenajímajú izby u seba doma. V izbe však smú spať len dvaja. Domáci za každú izbu platí štátu 100-150 dolárov mesačne paušálny poplatok. Obsadenosť nikoho nezaujíma. Treba spomenúť, že sme spali aj u relatívne bohatých aj naozaj veľmi chudobných domácich, no čo ma prekvapilo bola čistota. Z vonku boli domy neuveriteľne ošarpané, no vo vnútri čisto a poriadok. Aj tá najchudobnejšia rodina sa určite nemusela hanbiť.
Problémom bol len nedostatok vody. Voda zvyčajne tiekla len cícerkom. Hoci v každej domácnosti voda bola, niečo také ako luxus teplej vody nepoznajú. Sem tam majú smiešne ohrievače na vodu, ktoré sa podobajú malým krhlám do ktorých vedie pár elektrických káblov. Fungovať to funguje, no človek sa bojí, kedy ho to kopne.
foto: Martin, Stanley, Noro
