V ten osudný deň sme nastúpili v Košiciach na prvý vlak do Ukrajinského Chopu. Cesta nám ubehla rýchlo a zrazu sme vystupovali v Chope. Ja a moji dvaja spolužiaci sme už nezažili socialistické prechody cez hranice, takže keď od nás colník chcel aby sme vyplnili nejaké papiere boli sme zaskočený no zároveň aj pobavený. Po relatívne bezproblémovom prechode cez colnicu, nepáčila sa im moja fotka v pase, sa na nás hneď vrhli taxikári a veksláci ponúkajúci svoje služby. No nepochodili u nás. Hoci tvrdili, že sa nemáme ako ináč dostať do Užhorodu. Nemali pravdu. Hneď v prvom bare nám teta poradila spoj do Užhorodu. Na parkovisko pred barom prišiel staručký autobus a za 2,5 hrivny za osobu sme sa odviezli. /Neporovnateľne nižšia cena oproti tomu čo ponúkali taxikári./
Z Užhorodu sme toho popravde veľa nevideli, keďže sme sa nechali zlákať a išli pozrieť trh. Kto pozná “Miletičku“ v Bratislave tak nech si predstaví ešte o niečo väčší priestor v ktorom sa však predáva od šatstva cez jedlo, elektroniku, CD, počítače snáď všetko. Treba poznamenať, na to že sme nevideli jeden jediný kôš, mesto je neuveriteľne čisté. Jedinú architektonickú pozoruhodnosť, ktorú sme videli je novopostavená katedrála.
No náš čas na Ukrajine sa pomaly chýlil ku koncu lebo sme si povedali, že pred zotmením chceme byť na Slovensku. Tak sme sa vydali nazad do Chopu. Do Chopu sme prišli hodinu a pol pred odchodom nášho vlaku, aspoň sme si to mysleli no a tu začala adrenalínová časť nášho výletu. Náš vlak stál už na stanici tak sme sa pobrali za colníkmi aby sme zistili postup keď chceme prejsť colnou kontrolou. No jediné čo sme sa od nich dozvedeli bolo: „To late.“
Najprv sme si mysleli, že si nerozumieme no keď sme si to poriadne vysvetlili a pochopili, že na Ukrajine je iné časové pásmo ako u nás, trochu nás zamrazilo. Noc budeme musieť stráviť na Ukrajine. No aspoň sme mali možnosť sa bližšie zoznámiť so stanicou. Nič moc teda. Ale nakoniec to bolo to najhoršie čo nás stretlo ak nepočítam to že sme v konečnom dôsledku nespali niečo cez 26 hodín.
Okolo štvrtej nadránom sme konečne nastúpili na vlak, absolvovali na oboch stranách zdĺhavé kontroly a asi o pol ôsmej šťastne dorazili do Košíc.
Foto: Martin Jarabica
