Večer pred odchodom sme sa informovali u nášho sprievodcu o trase, ktorá nás mala čakať. Tvrdil, že je to 36 kilometrov/> z čoho sa dá prejsť 10 autom a zvyšných 26 pešo. Potešili sme sa, že to nebude až tak náročné ako sme si mysleli. No to sme ešte nevedeli ako funguje turistika na Kube.
Keďže na Kube nepoznajú traverz, prvých päť kilometrov sme išli stále na jednotke a aj to sme sa ledva hýbali. Keď sa naše auto dotrápilo, začal náš vytúžený pochod. Nočný prechod pralesom je nezabudnuteľný zážitok. V našich lesoch je v noci relatívne ticho, no tu bol priam hluk od toho množstva zvukov. A obloha, tak nádherné hviezdy som dovtedy nevidel.
Samozrejme nielen cestári, ale aj sprievodcovia niečo ako traverz nepoznajú. Neustále sme naberali a vzápätí strácali výšku. Bežne aj okolo 400 metrov/>. No pohľady, ktoré sa nám naskytovali rozhodne stáli zato.
Konečne vrchol. A samozrejme, že tu nemôže chýbať José Marti. A niekoľko málo kilometrov od vrcholu mal byť vojenský tábor počas Kubánskej revolúcie, odkiaľ mal Fidel vydávať pokyny. /Aspoň podľa nášho sprievodcu. :-)/
.
