Slnko svieti, voda je mokra, poslanec Glück je rezíduum neandertálnej spoločnosti no a Eli Roth vždy točil braky. Platí to minimálne od Hostelu (2003), ktorý našu malebnú krajinu pod Tatrami vykreslil ako stoku Európy. Je nutné však dodať, že ak novela trestného zákona nadobudne platnosť, bude to tu tak vyzerať možno aj naozaj (toto prirovnanie je trochu pritiahnuté za vlasy, ale nejak zo seba potrebujem vydať tú nasratosť na tú hranato-jamkatú-semafóry a pravidlá ohýbajúcu čvargu). Naspäť však k Eli Rothovi.
Ten ma s minuloročným moriakom naozaj prekvapil, aj keď som ho skonzumoval až o dva mesiace po premiére. Pokazený stále ešte nebol, predpokladám že bol dobre marinovaný. Na môj vkus aj celkom veľký, asi si z neho nechám zvyšok zabaliť. Celého ho fakt nezjem. V tej trúbe však mohol zostať aj trochu dlhšie. Predsa len mi po odkrojení zo stehna pripadal celkom nedopečený. A v prvom rade – mohli by sme ho vyzliecť než ho začneme piecť? Na dobre prepečenej a posolenej kožke si vždy pochutnám najviac a vpečené šatstvo celý tento gurmánsky zážitok dáva o triedu dole. Keď Bio, tak BIO! Zároveň poprosím ešte ostrihať vlasy, ja sa nimi rezolútne odmietam drhnúť!
Počkať...
“To mi nevychádza“.
Ale teraz k filmu. Logických dier je tu viac ako podpisov na odvolanie Šimkovičovej (neviem prečo ma napadla, asi voľná asociácia s tou trúbou v predošlom odseku). Samozrejme hovorím o tej internetovej petícií ( takže viac ako 30...ehm 28). A po odhalení vraha som si takmer istý, že mal komplica a že ním SPOILER ALERT bola pravdepodobne Mezenská, pretože taký teleport, akého bol vrah schopný, to sa len tak nevidí END SPOILER. Vraždy, aj keď sadistické, boli skôr chcene/nechcene vtipné. Škoda len, že v celom kine sme sa na tých litroch krvi smiali len dvaja – asi som divný.
Inak ale najnovší Rothov počin ide v typickom duchu klasík ako Halloween či Vreskot – americké malomesto, primárnym terčom je banda tínedžerov, neschopný šerif atď. . Do filmu ma však spoľahlivo vtiahla absolútne šialená úvodná scéna z „Black Friday“ výpredaja. Takému niečomu sa v našich končinách len ťažko verí, že by sa ľudia kvôli zľavám menili na totálne zvery (príspevok do klubu rýmovačov). Avšak v USA to nie je práve ojedinele a prípadov, kedy v hysterickom dave došlo k zraneniam či priam tragickým úmrtiam nie je zas tak málo, ako by si človek prial. Neveríte? Vygúglite si. Takže tento „fenomén“ Eli Roth znázornil nie až tak vzdialene od reality. Jeho verziu "Black Friday" by neprežil ani len Alzáčik, dostal by totiž 100 kopancoooov prieeemerneeee. Pripomína to rabovanie pred koncom sveta či zombie apokalypsu – s tým rozdielom, že ľudia za tovar aspoň zaplatia. Teda väčšina. Snáď...
Nápad, že tragédia pri výpredajovom šialenstve na Deň Vďakyvzdania splodí masového vraha, považujem za celkom svieži v rámci prístupu k inak dosť obmedzenej slasher šablóne. Nehovoriac o tom že film tým vlastne svojským spôsobom kritizuje prehnaný sviatočný konzumizmus. Áno, čokoľvek od úvodnej scény neskôr je krváková tupota so všetkým čo k tomu patrí a na tenkej hrane medzi komédiou a hororom pravidelne skĺzne k tomu prvému. Ale nenudil som sa. Skrátka nie. Mozog som nechal doma. Ten film sa od začiatku neberie vážne, tak načo by som to robil ja? Dodám, že Final Girl v podaní Nell Verlaque je sympatická (a poviem rovno že aj úplne nádherná), a znalcom hororových pravidiel je už teraz jasné, že druhý diel nerozchodí. Deň Vďakyvzdania sa nehrá na nič viac než v skutočnosti je - prachsprostým Béčkom. A to beriem. Aj so všetkou stupiditou, ktorá je však priznaná a tým pádom odpustiteľná, v horších prípadoch stráviteľná. Vyzdvihnem ešte výborne natočenú scénu zo sprievodu, ktorá SPOILER ALERT okrem jedného penetračne - dekapitačného smoothie určite potešila každého diváka s koulrofóbiou END SPOILER.
Takže keď to zhrniem: Tupé, ale zábavné.
60%
