Aj keď si na hore zmienené otázky odpoviem jedným veľkým NIE, nemám problém priznať, že variácia na tému „ako by zneli HELMET uzavretí v časovej slučke roku 1992“ je v podaní amerických WRONG, zložených z ex-členov Kylesa či Torche, mimoriadne zábavná na počúvanie. A nie žiadnym posmešným spôsobom. Títo týpci totiž robia revival jednej z mojich najobľúbenejších kapiel vlastnými skladbami a zistenie, že by to bez problémov obstálo ako album samotných Helmet z rokov 1991 až 1997 je o to viac potešujúce.
Body za originalitu tu samozrejme rozdávať nebudem, ale na to, aby som uveril že toto nie je Helmet by ma musel niekto postaviť do prednej rady na koncert WRONG a aj potom by som si pretieral oči, či som náhodou niekde na pódiu neprehliadol pána Hamiltona. Dokonca aj tie náhodne chaotické a zámerne splašené sóla majú 100% Pageov rukopis. Spev je síce trochu nasratejší a sem tam, skôr málokedy, vyskočí iný motív, ako napríklad post-metalová harmónia v skladbe „Fake Brain“, ale inak ide o číry extrakt toho najlepšieho z ranných Helmet. Zoberme si to takto, pokiaľ je Helmet lahodnou whisky, tak Wrong sú denaturovaným liehom. Idú na dreň, berú si to najortodoxnejšie od svojich vzorov a koncentrácia napätia sa počas ich krátkych, ale zato intenzívnych skladieb ani raz nedostáva pod úvodom nastavené maximum. Naozaj som milo prekvapený z ich hudby, ktorá si s vlastným ksichtom starosti nerobí, zato robí radosť nám všetkým, čo majú pre taký kult, akým je album „Meantime“ špeciálne miesto v srdci. Je to ako nástup do časostroja, ako teleport do zafľusaného CBGB´s konca 80tých rokov, kedy budúce legendy Helmet stoja na pódiu a z mixpultu ich zvuk stráži ďalšia ikona, sám Tommy Victor z Prong.
Všetky tieto ingrediencie sú v hudbe Wrong počuť – neúprosná stena sekaných stacatto gitarových riffov, neokrôchaný vokál a jednoduché, zato groove ako žula držiace, presné bicie. Kvarteto zo slnečnej Floridy je jednoducho exemplárnym príkladom toho, že aj opičiť sa po niekom treba vedieť. A pokiaľ to viete dobre a pridáte k tomu aj silný materiál, veľa vecí, vrátane do očí bijúcej absencie originality, sa dá prepáčiť. Inokedy by som kapelu s podobným prístupom zniesol pod čiernu zem, ale Wrong na to majú skrátka overený patent a ani ako zarytý fanúšik Helmet im nedokážem vyčítať cestu, ktorou sa rozhodli vydať. Počúva sa to totiž setsakra dobre. Zaujímalo by ma, čo na to sám Page Hamilton.
„Dude, that´s Helmet? Right?“
„ W R O N G ! ! ! ! ! ! ! “
