...či Red Sparrows a Marriages. A práve posledné dve menované post-rockové zoskupenia majú jednu vec spoločnú – Emmu Ruth Rundle. Zatiaľ čo v inštrumentálnych Red Sparrows pôsobí ako gitaristka, tak v triu Marriages sa chytila aj mikrofónu a ukázala, že disponuje nádherným, emóciami prekypujúcim hlasom. Takže nakoniec ani nebolo divu, že sa neskôr pustila aj do sólovej kariéry. V súčasnosti má na konte dva počiny – štyri roky starý „Some Heavy Ocean“ a jeho o dva roky mladší nástupca „Marked For Death“ si získali vcelku adekvátny ohlas v rockovom undergrounde a ak sa pošťastí, toto leto ju budem mať možnosť vidieť naživo ako support spomínanej Chelsea Wolfe (v termínoch turné je aj viedeň). Práve k Chelsea býva Emma dosť často prirovnávaná, ale ak si človek bližšie napočúva tvorbu obidvoch slečien, zistí, že spoločné majú akurát tak dve veci, ok, teda tri – pohlavie, vydavateľa a tohtoročné spoločné turné.
Hudba rodáčky z Kentucky bola na prvom albume pokojnejšia, uvoľnenejšia, viac v intenciách folku a v častom sprievode sláčikových nástrojov, čo vyvoláva, človek by až chcel povedať, veľmi relaxačnú atmosféru. V podstate aj cez nie práve veselé posolstvá v textoch išlo o feel-good hudbu, ktorej každú sekundu si môžete užívať ležiac na posteli počas daždivých jesenných dní a spoľahlivo Vás schladí aj v svinských letných horúčavách (ako člen "I fucking hate summer" klubu to vskutku oceňujem).
To však neplatí pre album druhý. „Chcem aby album Marked For Death zostal v minulosti“ - Vyjadrila sa Emma v jednom rozhovore. Album nahrávala na samote zhruba sto kilometrov od Los Angeles a reflektuje etapu v živote, kedy sa ponorila do začarovaného kruhu sebapohŕdania a nadmerného užívania omamných látok. Práve táto izolácia v nej mimo sústredenia sa na nahrávanie posilnila aj driemajúcich démonov. „Mám problém s alkoholom a v minulosti som mala aj problémy s drogami, ale byť takto osamotená v púšti, v kuse opitá s vyfajčenou krabičkou denne, spôsobilo, že moje osobné vzťahy boli v kolapse a padla som do bodu, kedy som bola citovo otupená.“
„Kto iný bude milovať niekoho ako ty so znakom smrti
Kto iný bude s tebou keď naposledy vydýchneš
Kto iný zaujme moje miesto a bude ťa držať v bezpečí“
Fascinácia smrťou a sebadeštrukciou je v „Marked To Death“ zrejmá. Emma dnes tvrdí, že už nie je tým istým človekom, akým bola v danom období. Osoba, ktorá toto zložila sa totiž zvierala v špirále nielen psychickej, ale aj fyzickej bolesti. Speváčka neskôr priznala, že po ukončení nahrávania albumu polroka nezaspievala ani notu. V podstate sa hudbe ani nevenovala. Miesto toho sa sústredila na svoje zdravie a podstúpenie lekárskych zákrokov na zmiernenie zdravotných problémov, ktoré jej alkoholizmus ešte viac vyhrotil. „Skrz túto nahrávku som zažila akýsi moment osvietenia, kedy som si uvedomila že nezomriem, ale práveže budem žiť. A nielen to, je tu veľká šanca že v tom žití budem aj pokračovať, takže by som si možno mala vyriešiť svoje sračky.“
Emočne silné spovede typu „Furious Angel“ či „Protection“ sú tu oblečené do minimalistického,, ale o to viac podmanivejšíeho hudobného kabátu. Napríklad v nádhernej „Real Big Sky“ spieva Emma len v sprievode mierne vybudenej akustickej gitary a výsledok má väčší efekt ako aranžmán zahrňajúci celú kapelu. Snová „Heaven“ končí plíživou vyhrávkou podporenou mierne skreslenými gitarami. Hrá ju najskôr samotná Emma a neviem si pomôcť, počujem tu Neila Younga, čo je vzhľadom na môj obdiv k tomuto nestorovi špinavého rocku len bod k dobru. Rovnako pozvoľne začína aj „So, Come“ – utrápeným Emminým hlasom aby neskôr skladba postupne gradovala do mierne bahnistého gitarového maršu. Emma skrátka umne kombinuje folk, post rock či jemné náznaky shoegaze do čarovného celku. V rámci týchto štýlov má čo to odohraté a tak nie je divu že ich na albume „Marked For Death“ prirodzene a ľahko spája. Keď si k tomu pridám brutálne úprimné a na vlastnej koži odžité texty, vychádza mi z toho moja nová obľúbená speváčka.
Svojou hudbou si ma Emma Ruth Rundle otočila doslova okolo prstu. Aspoň trikrát do týždňa vložím do gramofónu platňu „Marked For Death“ a vyvalím sa na gauč. Čumenie do blba nebolo nikdy lepšie a očistnejšie.
