Ok, povedzme si to na rovinu, „Inside The Torn Apart“ ma s pravoverným grindcore a death metalom, ktorý kapela vyznávala v začiatkoch, a ku ktorému sa na prelome milénia vrátila, ešte menej spoločne než nedávno recenzovaná fošna „Diatribes“. Druhá časť experimentálného trojlístka sa v ešte väčšej miere odklonila od nespútaného nákladu smerom ku grooveu, ktorý v druhej polovici 90tých rokov v metalovej muzike dominoval. Pribudli disharmonické vyhrávky, všakovaké vrstvenie zvukov do tej doby v muzike ND nevídané a celkom pravdepodobne predstavoval pre skalného fanúšika kapely ešte horkejšiu pilulku na strávenie než o rok starší surodenec „Diatribes“. Avšak podľa môjho skromného názoru väčšia inštrumentálna prehľadnosť a členitosť trojice Diatribes, Inside The Torn Apart a Words From The Exit Wound pomohla Napalm Death premostiť hektické obdobie a vyšliapala cestičku pre ich nastávajúci hudobný vývoj. Nemyslím, že by ich súčasná tvorba bola na tom až tak dobre, keby si neprešli podobnou obrodou aká u nich nastala práve v druhej polovici 90tých rokov. Mnoho drobných experimentov, ktorými sa prezentujú dnes a ktoré poslucháči bez väčších námietok prijímajú, pramení práve z obdobia rokov 1996 až 1998.
Hneď na úvod si ND pre fanúšikov pripravili menšie Deja Vú, keďže otvarák „Breed To Breathe“ bol až nápadne podobný o rok staršiemu bratovi „Greed Killing“. Feeling, groove skladby, dokonca aj riffy. Paradoxne tým však skladba nestráda na kvalite, stojí na vlastných nohách a baví. To že to ND myslia s ďalším experimentovaním vážne, plne ukázala hneď druhá vec „Birth In Regress“. Prečistený zvuk a gitarová práca sústrediaca sa viac na spleť flažoletov a disonancie než na čistý riffing. V momente, ako príde na vydarenú akustickú medzipasáž s Barneyho hovoreným slovom, je jasné, že ND zachádzajú ešte ďalej a strhávajú okovy grindcoreovej škatuľky. „Section“ rovnako prekvapí zvrátene chytľavým refrénom, zatiaľ čo „Reflect On Conflict“ sa spočiatku nekompromisne vráti k starej tvári ND, aby v druhej polovici gitarové duo vytiahlo nečakaný, takmer až veselo znejúci melodický riff. „Down In The Zero“ si to valcuje opäť v prevažujúcom strednom tempe spolu s rytmickými eskapádami bubeníka Dannyho Herrery. Ten tu rozbehnutými kopákmi dáva celkom slušný kobercový nálet.
Následuje experimentálna titulná skladba „Inside The Torn Apart“, spočiatku melancholicky naladená so spievajúcim basákom Shaneom Emburym v slohe, ktorého v refréne svojim revom vystrieda frontman Barney. Medzihra v podobe gitarového riffu opäť vytiahne nečakanú melodiku, len tak tak prípustnú v rámci mantinelov tvorby Napalm Death. „If Symptoms Persists“ je ďalšia skladba akoby stvorená na poskakovanie v kotli, podarený je najmä gitarovo navrstvený refrén. Starí dobrí Napalm Death sa nám pripomenú bicím náklepom v „Prelude“ či „Lowpoint“. Naopak viac gitarovej nápaditosti sa poslucháč dočká v „Indispose“, rovnako aj so zárodkami akéhosi „spevu“ od Barneyho, ktorý sa neskôr nebál využiť v omnoho väčšej miere na nahrávkach „The Code IS Red...“ či „Smear Campaign“. Slabší článok kolekcie je však „Purist Realist“, čo mi príde skôr položka do počtu – ak teda nerátam vcelku nečakaný kvázi melodický finiš. Album uzatvára inštrumentálka „The Lifeless Alarm“, ktorá je svojím poňatím predchodcom neskorších experimentálnych kusov ako „Morale“ či „Atheist Runt“.
„Inside The Torn Apart“ znie na jednu stranu kompaktnejšie a aj náročnejšie na počúvanie než „Diatribes“, ten však na druhú stranu ponúkol omnoho viac zapamätateľných a hitových momentov. Preto považujem „Inside The Torn Apart“ aj skrz väčšiu odvahu experimentovať, za slabší album. Rozhodne ale nie slabý!!!
