...a aj keď by som veľmi rád nasadol na tento vlak, tak musím priznať že nie celkom zdieľam to prevládajúce nadšenie z novinky „Of Kindgom And Crown“. Ale pekne po poriadku a začneme rekapituláciou toho, čím si MH (teda dnes vlastne už len Rob Flynn Band) prešli od inkriminovanej fošny "Catharsis". Porúčal sa Demmel (gitara), porúčal sa McClain (bície), zostal Jared McEachern (basa), ktorý sa zo dňa na deň z nováčika prehúpol do pozície druhého služobne najstaršieho člena kapely s veľmi neistou budúcnosťou. Flynnovi teda do celej tej katastrofy veľmi dobre padla bližiaca sa štvrťstoročnica debutu „Burn My Eyes“, kedy osirelú zostavu doplnili stratení veteráni Logan Mader a Chris Kontos, s ktorými odohral celú túto klasiku na štaciach v Európe a USA. A keďže hrať len hodinový koncert by bola zhovadilosť tak Flynn na turné opatrne predstavil budúcu oficiálnu zostavu Machine Head, doplnenú o Vogga z Decapitated a bubeníka Matta Alstona ( nové album však v štúdiu nabúchal Navene Koperweis ).
Toľko k personálnej histórií za posledné 4 roky, a teraz k muzike. Obdobiu medzi „Catharsis“ a „Of Kingdom And Crown“ predchádzala celkom slušná, teda kvantitatívne slušná emisia rôznych singlov pochybnej kvality – superchargerovska „Circle The Drain“, megazlá „Do Or Die“ či EP „Civil Unrest“ pozostavajúce z dvojice skladieb „Stop The Bleeding“ či „Bulletproof“, z čoho druhá menovaná dala aspoň po hudobnej stránke spomenúť na časy debutu.
Bez toho aby sme to vtedy tušili, tak prvá lastovička z „Of Kingdom And Crown“ prišla v podobe singlu „My Hands Are Empty“. Odhliadnuc od naozaj katastrofálneho refrénu, kedy sa nie práve vydarený popevok mieša s Jaredom MacEachernom popíkovo odspievaným názvom skladby, tak išlo o solídnu stávku na istotu, ktorá neprekvapí ani neurazí. Ďalšie skladby predstavilo EP „Arrows In World From The Sky“ – a to naozaj podarenú rovnomennú baladu, ktorá nový album uzatvára, groove-metalovú spomienku na 90-té roky v podobe „Rotten“ či blastbeatový náhul „Become The Firestom“. Táto trojica viac menej dala na známosť, čo od novinky MH očakávať a že sa v tomto prípade zopakuje podobný scenár ako po inkriminovanom „Supercharger“. A tak sa aj stalo.
„Of Kingdom And Crown“ sa snaží raziť cestu druhého „Through The Ashes Of Empires“ a po hektickom období si chce udobriť fanúšikov nekompromisnou dávkou metalovej agresie. Sám sa priznám že aj keď mám veľmi rád experimentálnu fošnu „The Burning Red“, ako aj zopár skladieb zo „Supercharger“, tak dopočúvať „Catharsis“ do konca bolo ako vypiť kýbeľ plný hlienu...skrátka sa to nedalo prekusnúť. Práve aj preto bol návrat veľkého narcisa (ktorý sa pomaly v každom novšom klipe rozpažuje tak, že máte chuť zobrať klince a kladivo a pribiť ho na ten kríž po ktorom tak tuží) a spol. k tvrdosti zase raz nevyhnutný. Problém je však v tom, že tam kde „Through The Ashes...“ pôsobil ako pulzujúci a dýchajúci kolektívny počin, tam „Of Kingdom And Crown“ pôsobí ako štúdiový projekt. Tam kde „Through The Ashes..“ ( a v ešte väčšej miere kolos „The Blackening“) poskytol pomaly v každej skladbe zaujímavú odbočku, ktorou sa kapele podarilo udržať pozornosť poslucháča, ponúka novinka len „solídne“ odvedenú rutinu.
A žiaľ to, čo je na albume vydarené sme počuli už dopredu a zvyšok je väčšinou vata. Thrashová pecka „Choke On The Ashes Of Your Hate“ ma v apríli uzemnila riadne, nebudem klamať, „Unhallowed“ ako vkusne zložená balada s uragánovým koncom latku očakávania ešte o riadny kus zdvihla. Ale celé to pripomína trailer, ktorý vie umne navnadiť k inak nie až tak podarenému filmu. Úvodná „Slaughter The Martyr“ je najsilnejšia paradoxne v momente, ktorého som sa najviac obával – a to v ohlasovanom 3 minútovom intre, ktoré je naštastie gitarové a slušne graduje spolu s vokálmi Flynna a MacEacherna. Zvyšok už tak slávny nie je. Ústredny riff až nápadne pripomína „Beautiful Mourning“, nasledujúcich 7 minút sa nesie v jednej vlne a bez prekvapení. Nová posila Vogg je bez debát o polovicu lepší gitarista než všetci jeho predchodcovia v MH dohromady. Lenže chémia a sólove prestrelky s Flynnom tu nefungujú ani zďaleka tak dobre ako fungovali s Demmelom, ktorý k svojím sólam pristupoval ako k malej kompozícií vnútri skladby. Jednoducho sól ako v „Halo“, „Darkness Within“ či „Now We Die“ sa tu nedočkáte. Vogg pri všetkej úcte k jeho virtuozite poskytol „len“ chirurgicky precízne zahranú kaskádu nôt bez zapamätateľnývh momentov. Celkom ok je klipovka „No God No Masters“ s gojirovským medziriffom, ale „Bloodshot“ a „Kill Thy Enemies“ sú nezáživne a poskytujú len metalový náklad bez pridanej hodnoty.
Tak a je to. Osobne si myslím, že úspech „Of Kingdom And Crown“ skôr ťaží z neúspechu katastrofy menom „Catharsis“ a ako prvý koncepčný album z dielne MH mohol dopadnúť omnoho lepšie. Avšak nejde ani o vyložený prúser. Druhý "The Blackening" ale nečakajte..
