Veru, „Batman začína“ (2005) bol viac než len reštartom série. Nolan vytrhol Batmana zo škatuľky komiksovej nereálnosti a uzavretosti Gotham City a vrhol skutočného, uveriteľného hrdinu do skutočného sveta.
O tri roky neskôr vyrazil dych bombastickým, oproti jednotke o triedu kvalitnejším pokračovaním „Temný rytier“ (2008). Ovácie nebrali konca. Temná atmosféra filmu sa dala doslova krájať. Tu už nešlo o komiksovú adaptáciu, ale o brilantnú akčnú noir gangsterku s prvkami komiksu, na hony vzdialenú akémukoľvek žánrovému klišé. Všetkému nasadil korunu fantastický výkon Heatha Ledgera, ktorý sa bohužiaľ svojho najväčšieho triumfu nedožil. Joker Jacka Nicholsona spred dvadsiatich rokov bol zrazu neškodný šašo z nedeľnej rannej šou pre deti.
Tohto roku k nám dorazilo pokračovanie tretie a zároveň tvorcami sľúbené epické zakončenie celej série. Priznám sa, že túto recenziu píšem až po dnešnej druhej projekcií filmu, keďže tá prvá vo mne skôr vyvolala rozpaky. „Návrat Temného Rytiera“ totiž vôbec nie je tým filmom, ktorý sme čakali po perfektnej dvojke. Na prvý pohľad pôsobí na diváka až príliš predimenzovane, dejové línie jednotlivých postáv budia dojem silnej neprehľadnosti v rámci celku a úvodná hodina tejto snímky nás, teda okrem dych berúcej scény únosu/havárie lietadla, viac oboznamuje so súčasným stavom hlavného hrdinu, rovnako ako v prípade prvého dielu trilógie.
Dejová svižnosť „Temného Rytiera“ tu skrátka v úvode absentuje a naberá na sile až neskôr. Navyše máte sprvu pocit, že Nolan si tentoraz ukrojil viac než bol schopný zvládnuť a film presýtil nadmerným počtom nových postáv, ktoré viac tvoria kulisu akoby prispievali do deja. Zvraty v druhej polovici filmu taktiež nemusia byť pochuti divákom, aspoň čiastočne neznalým batmanovského komiksového univerza.
Avšak ako v prípade „Inception“(2010), (ktorý sa mi však páčil hneď, keďže tu nebola nutnosť prekonávania predchodcu), „Návrat Temného Rytiera“ sa z na prvý pohľad pozliepanej mozaiky zleje do uceleného, zmysel dávajúceho príbehu až druhou návštevou kina. Nolan nato skrátka len išiel inak, nevidí už zmysel v gradovaní depresívnej atmosféry druhého dielu, ale vracia sa k mierne komiksovejšiemu vyzneniu jednotky, len v omnoho monumentálnejšom balení. Minimum scén sa dá označiť prívlastkom „zbytočné“ a aj tie na prvý dojem nepotrebné nakoniec slúžia k celkovej kompaktnosti deja, ktorý smeruje ku svojmu, síce nevyhnutnému, ale o to veľkolepejšiemu finále.
Keďže som spomenul nové postavy, určite by sa hodilo pár z nich si aj predstaviť. Bane v podaní Toma Hardyho je skutočne démonickým záporákom, budiacim strach a rešpekt.
Tom Hardy mál na rozdiel od Heatha Ledgera jeden výrazný handicap – nemožnosť doplniť svoj herecký prejav skrz masku o mimiku tváre a hrá svoju postavu v podstate len očami a skresleným hlasom. O to lepšie je pozorovať, ako sa s týmto znevýhodnením vysporiadal a vôbec nezaostáva za svojím predchodcom. Len podstata stvárnenej postavy nás núti vyzdvihovať Ledgera. Zatiaľ čo Joker bol nepredvídateľný vyšinutý masochistický psychopat s najväčšou pasiou v chaose a anarchií, čo je vždy divákom po vôli, Bane je cieľavedomý, inteligentný terorista s plánom. A mimochodom, z jeho prvej konfrontácie s Batmanom behá mráz po chrbte.
Anne Hathaway a jej Catwoman je, čo sa týka Nolanovej viac menej odpustiteľnej neschopnosti vytvoriť plnohodnotnú, zdatne sekundujúcu ženskú postavu, úspechom. V porovnaní s Maggie Gyllenhaal má jasne navrch a na rozdiel od cukríkovej Katie Holmes nepôsobí otravným dojmom. Okrem toho sa postarala aj o pár vcelku vtipných scénok (krádež lamborghini) a snímku príjemne odľahčuje, nehovoriac o tom že sa na ňu aj dobre pozerá. Hlavne scény na motorke sú pastvou pre mužské oči ( a to ma latex neberie :D) .
Cynické poznámky Michaela Cainea čoby sluhu Alfreda či Morgana Freemana ako Luciusa Foxa predstavujú klasickú čerešničku na torte.
Úprimne som rád, že Christian Bale aj skrz dobrý výkon vo finálnej časti trilógie, ktorá je predsa len o trochu viac o Batmanovi ako diel predošlý, nadobro zvesil svoj batsuit. Vždy to bol aj bude výborný herec, ale opakované stvárňovanie jednej postavy mu skrátka nesedí a prospievajú mu nové výzvy, čo sme mohli vidieť aj minulý rok vo filme „Fighter“ (2010).
Malá ukážka geniality Hansa Zimmera |
Hans Zimmer je kapitola sama o sebe. Hudba v Nolanovom Batmanovi plní úlohu ďalšej postavy a nie inak je tomu aj tu. Nielenže sa Zimmer bez problémov zaobišiel aj bez Jamesa Newtona Howarda, ktorý sa spolupodieľal na hudbe v predošlých dvoch filmoch, ale opätovne prišiel s originálnymi motívmi a úspešne rozvíja tie známe z predošlých dielov. Gradujúce zborové vokály v scénach, kde je prítomný Bane nech sú toho dôkazom.
Nakoniec stačí len skonštatovať, že ako Nolan sľúbiľ, tak aj vykonal. „Návrat Temného Rytiera“ už z princípu neprekoná „Temného Rytiera“ u väčšiny obecenstva, pán režisér si skrátka na seba uplietol bič. Nemá to však nič spoločné s úpadkom formy, alebo nedajbože že by bol za zenitom.
Ak by bol „Návrat Temného Rytiera“ samostatným filmom založeným na komiksoch ako „Knightfall“ či the „Dark Knight Returns“, alebo priamym pokračovaním „Batman začína“, otvorene by sa hovorilo o Nolanovom režisérskom pokroku. Ale „Temný Rytier“ je skrátka nedostižný.
Nolan mimo to musel ukončiť svoju ságu úplne odlišným spôsobom, ako si to pred takmer piatimi rokmi pravdepodobne predstavoval, tesne predtým, ako mu plány skrížila Ledgerova smrť. Dokonca aj vyjadril pochybnosti o zmysle ďalšieho pokračovania. Som rád, že sa ukázali ako zbytočné.
Záverečný diel nám poskytol epické vyvrcholenie a presne ako to Nolan zamýšľal, uzavrel kruh. Som zvedavý, koľko rokov potrvá kým sa niekto vôbec odváži znova reštartovať sériu. Tipujem dvojciferné číslo. S dvojkou na začiatku. To čo vytvoril Nolan spolu s ansámblom kvalitných hercov, produkčného tímu, scenáristov (brat Jonathan či inač priemerný David S. Goyer) a celkovým prístupom k tematike zostane neprekonané a nadčasové.
Jeho trilógia o Batmanovi nie je nič menej, než „Krstným Otcom“ medzi komiksovými adaptáciami.
