Návrat do nového Batman univerza, ktoré započal rovnomenný film Matta Reevesa spred dvoch rokov, sa v podstate nemohol vydariť lepšie. Príbeh Oswald „Oz“ Cobba (priezvisko skrátené z komiksového Cobblepot) a jeho cesty na vrchol potravinového reťazca Gothamského podsvetia stavil úspešne na štýl gangsterských filmov z 90-tých rokov a po uši zamaskovaný Colin Farrell v hlavnej úlohe (ktorého herecký výkon mi príjemne pripomína Joe Pesciho v Goodfellas) si po cenu Emmy ide rovno útokom. A hodne tomu všetkému pomohol Rkový rating, ktorý mi tak chýbal v The Batman. Mafiánske filmy či seriály sa bez neho skrátka nezaobídu.
Až po dopozeraní posledného dielu mi asi došiel (alebo si to aspoň myslím) zámer tvorkyne seriálu Lauren LeFranc. A trochu som si pri tom spomenul na môj obľúbený film Takí normálni zabijaci, ktorý satirickým spôsobom posúval hnusné ľudské existencie do diváckej priazne, ak nie rovno do pozície tragických antihrdinov. Lauren LeFranc na to išla opačne. Na začiatku nám podsúva malé čriepky sympatií a súcitu voči Oswaldovi. Však koho by neobmäkčil príbeh telesne postihnutého chlapca z chudobnej štvrte, ktorá je takou Gothamskou obdobou Brooklynu či Bronxu? Počas ôsmich dielov sú však tieto omrvinky nekompromisne zmietnuté zo stola. Na konci stojí Tučniak pred divákom v celej jeho „kráse“ – ako bezcharakterná sviňa, ktorá vlastne už ani nevie kedy klame a kedy hovorí pravdu. Niektorým svojím klamstvám radšej verí. Necíti k ničomu nič, pochybujem že aj k svojej matke vôbec niečo cíti, ide skôr o neustály kolotoč chorej fixácie a potreby uznania z jej strany. Oz majstrovsky manipuluje svojím okolím, vykecá sa takmer zo všetkého a tí, čo si myslia, že k nemu majú ľudsky blízko, môžu ľahko „zaspať s rybami“. Tento dobytok berie ľudí len ako majetok (príspevok do klubu rýmovačov). Na konci s Ozom divák necíti ani trochu súcitu. Ťažko ho nazvať čo i len citovým kriplom, pretože jeho EQ je v kóme podobne ako...nebudem prezrádzať...
Skrátka, Oz je monštrum a seriál jeho obludnosť postupne odkrýva. Jeho vnútro je odpudivejšie než jeho znetvorený zovňajšok.
Ak by sme tu teda niekoho s prižmúrením všetkých telesných otvorov mali nazvať tragickým antihrdinou, teda antihrdinkou, bude to asi Sofia Falcone v podaní úžasnej Cristin Milioti. Ak som tvrdil, že Colin Farrell si kráča po Emmy, tak to isté môžem povedať o výkone Cristin, ktorá si mnoho scén v seriáli ukradla pre seba. O tom, aká presvedčivá bola v roli čiernej ovce Falconeovej rodiny hovorí fakt, že jej originu venoval seriál celú jednu časť. A skromne podotknem, že zároveň aj jednu z najlepších častí. Sofia je napohľad krehká a zároveň silná, psychicky labilná (za traumy treba ako obvykle poslať ďakovný list rodine) a zároveň chladne inteligentná, sexy a zároveň strach naháňajúca. Akákoľvek postava, ktorá sa s ňou dostane počas seriálu do kontaktu, celkom znervóznie. Po rokoch strávených v Arkhamskom ústave pre duševne chorých jej už ani chladnokrvné zabíjanie nie je cudzie. Pokiaľ to je teda nevyhnutné. Táto postava si počas seriálu prejde zďaleka najzaujímavejším vývojom, počas ktorého zistíme aj to, ako veľmi je čelná mafiánska rodina Gothamu vadná. Ešte by som spomenul Clancyho Browna v roli niekdajšieho kráľa podsvetia Salvatora Maroniho, i keď niektorí si na tohto herca pamätajú buď ako na Kurgana z prvého Highlandera, či sadistického dozorcu z Vykúpenia z väznice Shawshank. No a je tu ešte pubertiak Vic, ktorého si Oz, povedzme že „ochočí“.
Seriál začína rovno tam kde Reevesov Batman skončil, doslova pár dní po obrovskej záplave Gothamu, ktorú spôsobil Riddler. Ako podotkol Matt Reeves a Lauren LeFranc, ako prequel k ďalšiemu dielu Batmana, seriálového Tučniaka vidieť nepotrebujete. Jeho cesta na vrchol bola naznačená už z udalostí prvého dielu. Ale ak chcete vedieť ako sa tam dostal, nenechajte si seriál ujsť. Ústredná herecká dvojica (Farrell/Milioti) ide bomby a ja len dúfam že Lauren LeFranc čo to scenáristicky zabŕdne aj do chystaného druhého Batmana. Pretože toto sa jej fakt podarilo.
