Prešlo len pár mesiacov a žiadatelia sa dozvedeli, že sa im predlžuje doba podávania žiadostí o dotácie. Pre niekoľko jedincov možno potešujúca správa, ale pre mnohé poctivé organizácie a jednotlivcov prvý náznak, že sa automatický predĺži aj doba reálneho čerpania schválených dotácií. Následne ďalšie prekladania termínov podávania žiadostí a neskôr aj predlžovanie termínu zasadania komisie pre prerozdelenie prostriedkov spôsobili, že ešte v mesiaci máj nikto nevedel, kam financie pre rozvoj menšinovej kultúry poputujú (takmer polovica roka za nami a z fondu kultúra národnostných menšín nie je zrealizovaný ani jeden projekt). Zostavenie komisií z ľudí nezávislých od žiadateľov je možno krok k transparentnosti, ale nie v prípade keď v komisiách pre prerozdelenie týchto prostriedkov sedia osoby, ktoré nemajú ani poňatie o tom, ako funguje financovanie menšinovej kultúry. A dopad? Stopnuté mnohé dlhoročné a úspešné projekty, schválené nereálne sumy na vydavateľskú činnosť, na festivaly a ďalšie aktivity, nekoncepčne rozdelené finančné prostriedky.
Po mnohých útrapách s termínmi a členmi komisií sa už zdalo že sa blízka na lepšie časy, ale každý kto si to myslel sa mýlil. Dnes už ubehlo 8 mesiacov od začiatku roka a menšinová kultúra sa realizuje bez štátneho príspevku. Vydáva sa periodická tlač (v prípade mesačníkov už ôsme číslo bez finančného zabezpečenia), organizujú sa festivaly, stretnutia, odborné semináre a ďalšie podujatia, ale nikto nevie či financie, ktorých pridelenie podpísal podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny vôbec niekedy dorazia k svojim adresátom. Je možne takto rozvíjať menšinovú kultúru? Je možné osem mesiacov bez financií vydávať tlač? Je možné objednávať služby, práce, výkony a nemať na ich úhradu? Je to podpora národnostných menšín, keď projekty naplánované na celý rok sa začnú realizovať prinajlepšom v ôsmom mesiaci?
Čerešničkou na torte v tomto prípade je, že miesto podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny obsadzuje strana, ktorá sa označuje za zástupcu národnostných menšín na Slovensku. Tak teda kam speje menšinová kultúra?
