Naskočili sme na hru s emóciami. Digitálna éra nás vedie k rozhodovaniu na úrovni páči sa mi – nepáči sa mi. Je to tá najjednoduchšia voľba, voľba intuitívna a emocionálna. Aha, aká sranda, ten im dal... Ale obsah?
Lenže my sa nerozhodujeme o televíznej superstar a víťazovi reality show, ktorého ďalší život nás konkrétne neovplyvní. Tam je voľba páči-nepáči primeraná IQ danej reality show. Lenže pri voľbách sa dnes rozhodujeme páči-nepáči o našej vlastnej budúcnosti.
Diskusná katastrofa
Keby televízie a „videovízie“ pozývali do diskusií odborníkov, boli by to diskusie premyslené, vyargumentované, neraz ostré, ale možno divácky nezáživné.
Veď kto by chcel pozerať diskusiu o zdravotníctve, ak by tam účinkovali ľudia, ktorí terén poznajú a nevykrikujú bludy o odvrátiteľných úmrtiach?
Kto by sa chcel pozerať na diskusiu o nášľapných mínach v kultúre, kde nám viac než 80 % kultúrneho dedičstva ohrozuje nezodpovedné skladovanie zbierok či diskusiu o tom, že umelci sú stále zdaňovaní aj povinnými odvodmi do podivne hospodáriacich fondov?
To by sledovanosť televízií vskutku nezvýšilo, preto sa hrá na srdce a namiesto špičkových odborných tímov (sú len v niektorých stranách), chce televízna dramaturgia súboj „rytierov“, ikon, známych postavičiek.
Nevadí, že z nich zároveň vyrába vševedkov, ktorí musia byť pripravení odpovedať pohotovo na zložité systémy od armády po zvieratká.
Digitálna demencia
Sme v novej technologickej dobe digitálnej demokracie. Názor nositeľa Nobelovej ceny a youtuberky sú si na sociálnej sieti rovnocenné. Argumenty neexistujú, je len výstrednosť, pitvorenie a výkriky.
Vydieranie sa stalo pracovnou metódou, videá a nahrávky sú jej nástroj. Gorilie nahrávanie, videá od Trnku, threema Kočnera – to všetko sú materiály, ktoré majú držať tých druhých pod krkom, sú to kostlivci v skrini. Mocná zbraň hodná trezora.
Vizuálna kultúra, tak typická pre našu nekultúrnu prítomnosť, urobila z volieb lotériu. Nechávame sa podviesť a oklamať videjkami, veríme hlúpej, stupídnej mašinérii. Opäť je to ohúrenie a emocionalita, nie racionálne premýšľanie. Na hru naskočili aj niektoré médiá, systémom – niečo na tom bude. Že za konkrétnym politikom je kopec špičkových odborníkov, dobrý program... nevadí, pachuť zla zostáva. To sa autorom videí podarilo, hodiť hnoj, urobiť negatívnu emóciu.
Odblokovať rozum.
Do volieb ostáva už len pár hodín. Spýtajte sa pred tým, než pôjdete voliť, či chcete kultúrne, proeurópske Slovensko.
Slovensko, kde majú všetci, áno, aj menšiny rasové, národnostné a sexuálne, rovnaké práva. Kde je nie je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu toaletným papierom populistov, fašistov a šašov.
Spýtajte sa, či chcete písať aj vy príbeh tejto krajiny. Ak áno, voľte prosím, s rozumom a nie na úrovni -páči sa mi – nepáči sa mi.
