Čas rozjímania, premýšľania, duchovného pookriatia, veľkej spovede. Pápež nám odpustí zo svätopeterského námestia všetky naše hriechy.
Takže aj Konferencia biskupov Slovenska bude očistená. Vlastne prečo by sa mala aj čistiť, veď zelená ratolesť fašistov nie je hriech. Spomienkový optimizmus na časy, keď národu vládol fašista v rúchu kňaza? Veď cirkev nie je politická organizácia, ohradzujú sa v KBS.
25. novembra 1989 sa vo vyhlásení Verejnosti proti násiliu a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov objavila táto veta: 7. žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu.
V tom čase to bola viditeľná niť spájajúca Verejnosť proti násiliu, študentov a katolícky disent v rozumnej požiadavke. Štát predsa nepotrebuje kontrolovať cirkev.
Zdá sa, že naopak to neplatí, cirkev chce kontrolovať štát.
Zväzujúcimi paragrafmi vatikánskej zmluvy? Ani jeden z ministrov kultúry nebol dostatočne nebohabojný, aby okamžite začal riešiť to, čo je normálny stav. Oddelenie štátu od ideológie náboženstva, najmä katolicizmu, ktoré na Slovensku v niektorých svojich predstaviteľoch stále inklinuje k fašistickému moru. Dôkazov je viac, ako dosť.
Duchovné rozjímanie – môže byť aj nad tým, či je milé milovať blížnych svojich až tak, že im skrátime púť slzavým údolím života a pošleme ich rýchlejšie do raja? Lebo Tisova neodškriepiteľná vina na holokauste by mala byť zapísaní do mysle celej Konferencie biskupov Slovenska.
Aj preto by sa mali nájsť také sily v spoločnosti, ktoré odhodlane dokončia odkaz novembrových dní roku 1989 a odstrihnú cirkev od štátu. Mechanizmus moderného financovania môžeme spokojne odkukať od Rakúska s jeho asignačnou daňou a problém reštitúcií a majetkov?
Nevyhovárajme sa, že je to zložité. Chce to len chuť.
