Zlo neprichádza naraz, ale postupne obsadzuje nové územia. Rozváľané a zhanobené židovské cintoríny nie sú začiatok, ale ďalšie preukázanie dlhodobej plesne antisemitizmu, ktorý v našich končinách absurdne drieme. O to desivejšie je, že temer celá politická hrádza proti extrémizmu temer mlčky dúfa, že sme to ich ticho prepočuli. Jedine hlások z prezidentskej kancelárie sa odvážil symbolicky nechutné antisemitské besnenie odsúdiť.
Čakal by som, že o mimoriadne vystúpenie vo verejnoprávnej televízii požiada ten, ktorý sa tak chváli, že zaviedol definíciu antisemitizmu. Ako druhý najvyšší štátny činiteľ mal Andrej Danko ostro odsúdiť činy v Námestove a Rajci. Nestalo sa.
A kde je hlas premiéra, ktorý hlása z billboardov zodpovednú zmenu usmievajúc sa na nás nežne ako plyšový macko? Nemal čas, alebo mu to neodporučili marketéri pripravujúci ďalšie vtipné videjko pre súdruha predsedu?
Prečo ministerka vnútra rovnako razantne, ako obdarúva hasičov novými hasičskými vozidlami, nevolá políciu do boja voči antisemitizmu?
Kde je vyjadrenie ministerky kultúry, ktorá má cirkevnú agendu v portfóliu, že takéto antispoločenské, nekultúrne správanie je hanbou slovenského národa a že štát na vlastné trovy okamžite dá obidva cintoríny do pôvodného stavu? Tá materiálna škoda nie je veľká, omnoho väčšia je symbolická hrozba nenávisti a strachu, ktorú vandali z cintorína šíria. Alebo je to, pani ministerka kultúry, nedostatočne folklórne venovať úctu predkom?
Nečakám, že sa proti vandalom z cintorína postaví hrdý nositeľ kríža na mančestrovom saku, ktorý sa snaží vzdorovito vyvolávať ducha xenofóbneho poriadku a spravodlivosti národného socializmu a fašizmu. Vedia ale vandali či naši Slováci, že jediac kapustnicu a rybu so šalátom, oslavovali narodenie židovského chlapca? Ale kde sú hlasy biskupov, ktorí by pred zverstvami ničenia akýchkoľvek cintorínov mali varovať z kazateľníc hromovým hlasom?
Tolerancia v liberálnej demokracii neznamená ustupovanie rozpínajúcej sa plesni bezbrehej nenávisti. Tolerancia znamená určovanie toho, čo je ľudské, humánne, pravdivé, slušné. Ale tolerancia je aj ostré morálne, spoločenské i právne odsúdenie tých, ktorí hanobia a šliapu na druhých. A ticho po rozváľaných židovských cintorínoch je desivou ukážkou, že naša tolerancia je len ustupovanie zelenej plesni.
Kto je na vine? Mlčiace politické špičky? Ako sa cítia rodičia tých frustrovaných slovenských brancov, keď ich deti chodia po nociach cielene devastovať cintoríny? Sú pyšní, že ich deti v sebe nosia odkaz gardistov či vojnového zločinca a kňaza Tisa? Dobre sa im modlilo na polnočnej? Ako by vám to padlo, odvážni vandali z cintorínov, keby napľuli na hroby vašich rodičov?
