reklama

Hra o milión alias ako (ne) chránime hlucháňa a les.

Infrigement, ktorý nie je len o hlucháňovi a ktorý mení pravidlá hry pri obhospodarovaní lesov v územiach Natura 2000

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

5.decembra 1921 uplynul rok od podania žaloby Európskej komisie (EK) na Slovenskú republiku na Súdnom dvore Európskej únie vo veci neposúdenia vplyvu asanačnej ťažby dreva na lokality sústavy Natura 2000 a neprijatia opatrení na ochranu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus).

Infrigement je konaním o porušení povinností, ktoré vyplývajú z  nedostatočnej alebo nesprávnej aplikácie právnych predpisov EÚ a ich porušovania. Konanie prebieha v niekoľkých krokoch:

1. Európska komisia (EK) pošle predmetnému členskému štátu formálnu výzvu so žiadosťou o ďalšie informácie, na ktorú členský štát musí Komisii zaslať podrobnú odpoveď v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne 2 mesiace.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2. Ak EK dospeje k záveru, že si členský štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže poslať odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ. V odôvodnenom stanovisku sa uvádza, prečo sa EK domnieva, že daný členský štát porušuje právo EÚ. Navyše sa v ňom od daného členského štátu požaduje, aby v stanovenej lehote (spravidla v priebehu 2 mesiacov), informoval EK o prijatých opatreniach.

3. Ak členský štát naďalej porušuje právo EÚ, EK sa môže rozhodnúť predložiť vec Súdnemu dvoru. Väčšina problémov sa vyrieši mimosúdne.

4. Ak členský štát neoznámi v stanovenej lehote opatrenia, ktorými sa vykonávajú ustanovenia určitej smernice, EK môže požiadať Súdny dvor o uloženie sankcií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. Ak Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že členský štát porušil právo EÚ, vnútroštátne orgány musia prijať opatrenia, aby vyhoveli rozsudku Súdneho dvora.

6. Ak napriek rozsudku Súdneho dvora EÚ členský štát nenapraví vzniknutú situáciu, EK sa môže s predmetnou vecou opäť obrátiť na Súdny dvor.

7. Ak Komisia predloží vec Súdnemu dvoru po druhýkrát, navrhne uloženie peňažnej sankcie, a to vo forme paušálnej pokuty a/alebo penále.

 

Základný paušál  pokuty pre Slovensko predstavuje 357 €/ deň, minimálna paušálna pokuta  896 000 € a základný paušál pre penále 1088 € na deň.( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1574419836958&uri=CELEX%3A52019XC0913%2801%29)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

K podaniu žaloby EK pristúpila po podaní formálnej výzvy (6/2018), odôvodneného stanoviska (1/2019) a predloženia na Súdny dvor EÚ (7/2020).

EK ako žalobca navrhuje aby Súdny dvor vyhlásil, že: (https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=237488&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=897494),

 

1/Slovenská republika si nesplnila povinnosti podľa článku 6 ods. 3 v spojení s článkom 7 smernice Rady 92/43/EHS1 z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín tým, že vyňala programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodnú ťažbu dreva a opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami z požiadavky, aby v prípade, že môžu mať pravdepodobne významný vplyv na územia sústavy Natura 2000, podliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov na príslušné územia z hľadiska cieľov ochrany týchto území,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2/Slovenská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 6 ods. 2 v spojení s článkom 7 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín tým, že neprijala primerané kroky na zabránenie poškodeniu biotopov a podstatnému rušeniu v osobitných chránených územiach vyhlásených pre ochranu hlucháňa hôrneho (CHVÚ Nízke Tatry, CHVÚ Tatry, CHVÚ Veľká Fatra,    CHVÚ Muránska planina - Stolica, CHVÚ Chočské vrchy, CHVÚ Horná Orava, CHVÚ Volovské vrchy, CHVÚ Malá Fatra, CHVÚ Poľana, CHVÚ Slovenský Raj,  CHVÚ Levočské vrchy a   CHVÚ Strážovské vrchy ),

3/Slovenská republika si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES- z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva tým, že neprijala osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa biotopu hlucháňa hôrneho v rámci CHVÚ Nízke Tatry, CHVÚ Tatry, CHVÚ Veľká Fatra, CHVÚ Muránska planina-Stolica, CHVÚ Volovské vrchy CHVÚ Malá Fatra a  CHVÚ Levočské vrchy, vyhlásených pre jeho ochranu, aby sa zabezpečilo jeho prežitie a rozmnožovanie v oblasti jeho rozšírenia, a zaviazal Slovenskú republiku na náhradu trov konania.

K bodu č.1/ žaloba uvádza nasledovné odôvodnenie :

Podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch podlieha akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, ale pravdepodobne významne ovplyvní túto lokalitu, primeranému hodnoteniu jeho vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Príslušné vnútroštátne orgány môžu na základe záverov posúdenia vplyvov na lokalitu súhlasiť s plánom alebo projektom iba po tom, čo sa presvedčia, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality. V Slovenskej republike zákon o ochrane prírody a zákon o lesoch nezabezpečili, aby programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodná ťažba dreva a opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami podliehali povinnosti primeraného hodnotenia vplyvov na lokality sústavy Natura 2000. Správna transpozícia článku 6 ods. 3 v spojení s článkom 7 smernice o biotopoch nebola zabezpečená v momente uplynutia lehoty v odôvodnenom stanovisku a spôsobuje pokračujúce problémy doteraz.

Komentár:

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch je (prakticky)  v plnom znení  prevzatý do § 28 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (a to už od jeho vyhlásenia v r. 2002 ) bez toho aby lesné hospodárske plány / plány starostlivosti o les, či iné plány v oblasti lesného hospodárstva v územiach Natura 2000 boli z primeraného hodnotenia vyňaté. Novelou zákona o ochrane prírody od 1.1.2020 schválenie alebo zmena programu starostlivosti o les podlieha záväznému stanovisku orgánu ochrany prírody. Ďalšia právna úprava  zákona o ochrane prírody  ani  zákona o lesoch (326/2005 Z.z.) nie je potrebná,  stačí dôsledne aplikovať. Navyše všetky programy starostlivosti o les schválené od 1.1.2015 do 31.12.2019 bez odborného stanoviska orgánov št. správy ochrany prírody, že tieto nebudú mať na územia Natura 2000 významný vplyv,  mali byť v období od 1.1. do 31.12. 2020 posúdené ŠOP SR a následne prehodnotené. Vzhľadom na absenciu verejne dostupných informácií o výsledkoch je však len ťažko možné odhadnúť rozsah a dosah - od stola a teoreticky by takto mali byť všetky lesné biotopy a biotopy druhov, ktoré sú predmetom ochrany v územiach Natura 2000 a  pre ktoré boli schvaľované programy starostlivosti o les po 1.1.2015 revidované . Či naozaj, ukáže až ďalšie obdobie.   

            Zaujímavým legislatívnym činom (lesnícky "Trójsky kôň" ?) bolo zaradenie programov starostlivosti o les zákonom  č.117/ 2010 Z.z.(priama novela zákona o ochrane prírody) medzi dokumentáciu ochrany prírody (§54 ods.4 písm.e)), nakoľko ide len o lesné hospodárske plány (LHP) premenované  uvedeným zákonom bez zmeny obsahu. Ako vyplýva z dokumentácie legislatívneho procesu, k tomuto "vylepšeniu" vládneho návrhu zákona došlo v NR SR -  na Výbore  NRSR pre pôdohospodárstvo, ŽP a ochranu prírody (78. schôdza výboru). Toto je potrebné (legislatívne) revidovať. V opačnom prípade je predmetom primeraného hodnotenia jeden z druhov dokumentácie ochrany prírody, čo je schizofrénia na druhú.

            Inou otázkou je praktická realizácia primeraného posúdenia LHP (nazývajme ich pravým menom)  autorizovanými osobami (§28a zákona o ochrane prírody), ale to už je téma pre iný KOmentár.

            Čo sa týka náhodných ťažieb, (ako aj názov hovorí - nie sú plánované), tu by mali nedostatok riešiť legislatívne zmeny v zákone o ochrane prírody účinné od 1.1.2020, upravujúce postavenie orgánov a organizácií v procese povoľovania náhodných ťažieb v územiach s  2. - 4. stupňom ochrany (§ 13,14 a 15 zákona o ochrane prírody)  a CHVÚ ( §26 ods.5). Zostáva však otázkou, čo bude relevantným podkladom  pre reguláciu náhodných ťažieb, vzhľadom na žalostný stav dokumentácie ochrany prírody vo vzťahu k vymedzeniu biotopov a biotopov druhov európskeho významu v rámci drvivej väčšiny území Natura 2000 a absencii menežmentových modelov pre lesné biotopy vo vzťahu k druhom, ktoré sú tu predmetom ochrany. Pravda ak sa nebude uplatňovať výhradne bezzásahový režim. Na to už je ale, po výrube porastov a vyťažení dreva,  príliš neskoro.

Podrobnosti vyššie uvedeného postupu je možné nájsť v usmernení MŽP SR (https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/operativne_pokyny_rok_2020/ciastka_11_2020.pdf).

 K bodu č.2/ žaloba uvádza nasledovné odôvodnenie :

 Podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia vyhlásené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom smernice. Toto ustanovenie sa podľa článku 7 smernice o biotopoch vzťahuje tak na lokality s európskym významom, ako aj na osobitné chránené územia podľa smernice o vtákoch. Slovensko vyhlásilo v zmysle článku 4 ods. 1 smernice o vtákoch postupne 12 osobitných chránených území na ochranu hlucháňa hôrneho, ktorý je druhom uvedeným v prílohe I k smernici o vtákoch. Slovensko však nepodniklo primerané kroky, aby predišlo poškodeniu biotopov hlucháňa hôrneho a podstatnému rušeniu tohto druhu v týchto 12 osobitných chránených územiach.

KOmentár:

Podľa Programu záchrany tetrova hlucháňa na roky 2018 - 2022 (ŠOP SR, apríl 2018 -http://www.sopsr.sk/files/PZ-hluchana.pdf))  od  doby ochrany hlucháňa v sústave  Natura 2000 na Slovensku (júl 2003) sa podstatne  zmenšila populácia tohto druhu v rámci 12 CHVÚ, v ktorých je predmetom ochrany. Zaniklo 177 tokanísk a trend početnosti vo všetkých CHVÚ, okrem CHVÚ Tatry,  je klesajúci. V CHVÚ Strážovské vrchy dokonca  zanikla populácia celkom. 

V reportingu SR pre EK za roky 2013 - 2018 je uvádzaná početnosť populácie 646 - 866 jedincov s klesajúcim trendom početnosti aj výmery areálu výskytu.

Podľa programu záchrany bol odhad počtu  hlucháňov vo všetkých CHVÚ spolu 608 - 796 jedincov, z toho početnosť jadrovej populácie  predstavovala 478 - 596 jedincov.  Približovanie ku kritickej minimálnej veľkosti populácie , odhadovanej na približne 500 jedincov, je viac ako alarmujúce. 

Nakoľko program záchrany by mal v tomto roku konči, je nevyhnutné ( a rozhodne i poučné), aby ochrana prírody vyhodnotila stav  realizácie navrhnutých opatrení, medzi ktoré, okrem iného,  patrí aj zaradenie všetkých vhodných biotopov do A zóny   NP Vysoké Tatry, NP Nízke Tatry, NP Veľká Fatra, NP Malá Fatra, NP Muránska planina , CHKO Kysuce a CHKO Poľana. V prípade zonácie NP Slovenský raj tieto biotopy do zóny A zaradené neboli (bude sa zonácia,  zatiaľ jedna z dvoch , prerábať?).

à propos, citovaný program záchrany ( asi najprepracovanejší z programov záchrany živočíšnych druhov) má jeden základný nedostatok, lokality výskytu  a potenciálne biotopy mohli a mali byť spresnené na úroveň JPRL (údaje o výskyte podľa SDF nie sú citlivé) , inak sú uvádzané výmery biotopov, či stupňov ochrany, ako aj adresnosť prijímaných opatrení (obmedzení) diskutabilná a spochybniteľná.

K bodu č.3 / žaloba uvádza nasledovné odôvodnenie :

Slovenská republika mala povinnosť podľa článku 4 ods. 1 smernice o vtákoch stanoviť v 12 osobitných chránených územiach vyhlásených na ochranu hlucháňa hôrneho zvláštne opatrenia, ktoré zahŕňajú povinnosť ustanoviť osobitné ciele ochrany. Slovenská republika v čase uplynutia lehoty v odôvodnenom stanovisku a ani v čase podania tejto žaloby ešte neprijala programy starostlivosti o chránené územia podľa zákona o ochrane prírody pre biotopy hlucháňa hôrneho v 7 osobitných chránených územiach.

KOmentár:

Zo 41 CHVÚ boli do dnešného dňa  uznesením vlády schválené programy starostlivosti  o 21 CHVÚ. Z  12 CHVÚ, v ktorých je hlucháň predmetom ochrany,  bol vládou schválený len program starostlivosti  o CHVÚ Horná Orava (2017),  Poľana ( 2019), Chočské vrchy (2019), Slovenský raj (2019), Strážovské vrchy (2019). V procese schvaľovania a to v štádiu po predrokovaní s verejnosťou je návrh programu starostlivosti pre CHVÚ Muránska planina - Stolica a CHVÚ Malá Fatra.  

Stav v počte schválených programov starostlivosti o CHVÚ , v ktorých je hlucháň predmetom ochrany sa od podania žaloby nezmenil.

 

 Záver :

 Z 5 prípadov infrigementu, ktorým v  súčasnosti na úseku ochrany prírody Slovensko čelí, je analyzovaný prípad jediný vo fáze žaloby na Súdnom dvore EÚ. V prípade predloženia prípadu na Súdny dvor druhý krát , bude Slovensko čeliť pokute a penále vo výške , ktorá môže presiahnuť 1 milión €.

V  troch  bodov obžaloby sa v období od r. 2018 podarilo dosiahnuť určitý progres  v bode 1 a 2   novelizáciou zákona č.543/2002 Z.z.  o ochrane prírody a krajiny účinnou od 1.1.2020.

  Spätne však už nie je možné odstrániť nedostatky procesu vymedzovania a vyhlasovania CHVÚ, s poukázaním na absenciu ochranných podmienok pre všetky druhy, ktoré sú predmetom ochrany. Zvlášť viditeľné je to pri hlucháňovi, kde z 12 ÚEV vyhlásených na jeho ochranu len vo vyhláške CHVÚ Poľana (vyhl. MŽP SR č. 24/2008) je uvedená lesohospodárska činnosť  ako činnosť , ktorá môže ohroziť hlucháňa negatívne ovplyvniť. V ostatných 11 CHVÚ nie je k hlucháňovi uvedené  nič. Výsledkom takto aplikovanej ochrany je pokles populácie a to nielen hlucháňa, na kritickú mieru . Bez správne nastavených ochranných podmienok s presným vyčlenením lokalít pre ktoré platia, a to do úrovne parciel a porastov (JPRL), ich akceptáciou vlastníkmi a užívateľmi pozemkov k dosiahnutiu priaznivého stavu biotopov a biotopov druhov v sústave Natura 2000 na Slovensku nikdy nedôjde.

Praktická realizácia prijatých opatrení je a bude veľmi zložitá , silne polarizujúca spoločnosť s akcentom na zhoršovanie  vzťahu lesníkov (štátnych i neštátnych) , voči ochrane prírody.  Tento proces bude ešte viac posilnený  spôsobom realizácie zonácie a transformácie národných parkov, ktorý upravila posledná novela zákona   o ochrane prírody (zákon č.6/2022 Z.z.).

 

 

Martin Kassa

Martin Kassa

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Rodený (Bansko)Bystričan, vyštudované prírodné vedy - ochrana prírody na PrFUK, Bratislava (1984) Od r. 1985 až do 2005 pracovník štátnej ochrany prírody a to v odborných organizáciách ( KÚŠPSOP, ÚŠOP, SAŽP - centrum OP, ŠOP SR) aj štátnej správe ( S KNV, OÚŽP B.Bystrica). Riaditeľ Centra Ochrany prírody SAŽP (1996 -2000),prvý ústredný ( generálny) riaditeľ ŠOP SR (2000 - 2004), člen rozkladovej komisie MŽP SR pre ochranu prírody (1997 - 2005), bližšie som sa zaoberal menežmentom medveďa. V r. 2006 som odišiel zo št. ochrany prírody (vyhorenie) a v ďalšom období som už nevidel zmysel sa tam vracať(aj keď som pôvodne myslel , že nepriaznivé časy pominú). Dnes človek pred dôchodkom ktorý nie je ani ekologický aktivista,ani lesník, ani poľovník ale ktorému záleží na trvale udržateľnej ochrane prírody na Slovensku. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu