SkOrO DoSpElÁ

Oddaná svojim samotám, vnímam ich známy tón. No keď sa v sebe zamotám, túžim dostať sa z nich von. Tak ako priadka z moruše som v sebe schúlená. Nik nevidí mi do duše, nik nevie, čo to znamená. Krásny smútok znie mi v duši, znie aj keby som nechcela. Ty to vieš a ja to tuším: Už som skoro dospelá.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

...áno...som na prahu dospelosti. Ešte 8 dní a je to tu. Nevnímam to nejak impozantne. Veď sú to len sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace, roky...nič viac.

Mohla som tento blog začať tým aké to bolo krásne, ako ma sklamal, akú horkú príchuť mala moja prvá láska .Načo. Chcem sa naučiť žiť pre prítomnosť. Vždy som žila z minulosti alebo mala nádej pre krajší zajtrajšok. Otáčala som sa dozadu alebo verila, že keď sa pohnem dopredu bude to iné, lepšie.
Som fatalistka. Verím, že všetky veci, čo sa dejú sa nedejú bezdôvodne. Že všetko sa deje preto, lebo sa to diať má. A tým, že som si toho vedomá sa môj pohľad na všetko zmenil. Všetko sa snažím prijať a zobrať si z toho ponaučenie.
Hovorí sa, že človek omnoho viac osobnostne rastie vo chvíľach bolesti, trápenia ako vo chvíľach keď ho omámi pocit šťastia. A je to tak. Tá bolesť ma obalila, urobila ma silnou. Ale túžba po pocite šťastia/lásky/ nezmizla. Umocňuje sa každým dňom. Mám toľko predpokladov na oprávnený pocit šťastia, no napriek tomu vo mne nie je. Som mladá, zdravá, mám milujúcich a milovaných rodičov, najlepšiu priateľku pod slnkom, s mojou inteligenciou a krásou to tiež nie je na zaplakanie, chodím na výbornú školu, darí sa mi, mám čo jesť, mám kde spať...
Môj život sa ale nepodobá snom, ktoré vypĺňajú moju samotu.
Vari naozaj Šťastie=Láska a Láska=Šťasie???

Alebo je to len moja chyba v programe?