Vchádzal som do budovy, kde by som bol býval mohol hlasovať v referende, ktoré prezident vyhlásil so štyrmi otázkami – a minister vnútra Krajčí z nich jednu nenechal vytlačiť na referendový lístok. (Chcel som vidieť, ako sa správa ľud.) Z brány vyrazila krásna mladá cigánočka so slovami: “Taký podvod!” Tak som tiež šiel preč. (1997)
Pri prvej priamej voľbe prezidenta som si nechal volebnou komisiou ukázať zákon (vypracoval ho Šimko Z KDH), aby som vedel, ako správne vhodiť “biely lístok”. Pozorné štúdium ukázalo, že s tým zákon nepočíta. Voliť Schustera - vychcaného predsedu KNV za KSČ (alebo naopak? :) - by som nedokázal ani so štipcom na nose. Zasa som len išiel domov. (1999)
Pri druhej priamej voľbe prezidenta som si obálku a lístok prevzal, ten ukradol (vtedy to nebolo trestné), ju vhodil do urny prázdnu. Hrdo som odchádzal. (Bolo to presne v deň 35.výročia úbohej Dubčekovej porážky Husákom – 17.apríla.) Na záchode ich mám zarámovaných: Mečiara a Gašparoviča. Urýchľujú chcání. (2004)
Máme zajtra zmrzačený “festival demokracie”.
Výsledky:
Účasť menšia ako na Pohode.
100% voličov dopraje Ficovi tie “drobné”.
100% voličov odsúhlasí vytvorenie úradu “Naši kamaráti” – NAKA.
My ostatní si počkáme na budúcoročné zúčtovanie s tou bandou.
Amen.
