Keby bolo rozdelenie ČSFR v roku 1993 na niečo dobré, tak by:
1/ Tak by sme vo finále ME 2024 v Berlíne 14.júla boli bývali hrali proti Čechom. Zápas by sa skončil 3:3, po predĺžení 5:5, penalty 68:68.
Nasledujúcu penaltu by fyzicky a psychicky vyčerpaný hráč ledva vládal chabo kopnúť, rovnako zničený brankár by sa plazil do ľavého rohu, lopta sa pomaly kotúľala do pravého a zastavila by sa na bránkovej čiare. Brankár by sa síce snažil plaziť späť, ale uprostred bránky by omdlel.
Meraním by sa videorozhodcom nepodarilo zistiť, či je lopta za bránkovou čiarou, potom by sa spustil lejak a bránkovú čiaru zmyl.
UEFA by rozhodla šalamúnsky: Za víťaza šampionátu by vyhlásila Československo a EÚ by nás vzápätí prijala za člena, aby sa ušetrilo na tlmočníkoch. To už sme ale v politike.
2/ Tak by na Slovensku nikdy nevládol Fico a v Čechách sa nepripravoval znovu vládnuť Babiš.
(Rozdelenie ČSFR totiž spôsobilo, že Čechy sú znovu „zapšklé“ a Slovensko znovu zadubené – ako boli pred 1¼ storočím.
Zachovanie ČSFR by bolo bývalo znamenalo, že Mečár, Česi nemajú dvojhlásky, a Fickó - v preklade „holomek“ = oplan - by nemohli štátu škodiť, lebo by dokázali rožkom opiť nanajvýš polovicu Slovákov. A Babiš by bol v slovenskej base. Dva národy by sa už 32.rok vzájomne povznášali – a o dva roky by nový Masopust & nový Popluhár SPOLU hrali finále MS!)
K ROZDELENIU VŠAK DOŠLO, LEBO
Havel to nedal. To referendum s jedinou otázkou: „Ste za zachovanie ČSFR? (Áno/Nie). Chcel byť ďalej prezidentom, aj keď o 1/3 menšieho štátu! Keby sa totiž štát nerozpadol, premiérom federálnej vlády by bol po voľbách 1992 určite Klaus (vďačíme mu napr. za to, že v rokoch 1990-1992 nebola inflácia nepríčetne vysoká). Z toho by vyplynulo, že prezidentom by sa stal Slovák, asi Kusý.
Havel referendum vypísať mohol. Podľa Ústavy smelo byť referendum len o štátoprávnych otázkach (1). Vypísať ho smel len prezident (2). Vypísať ho mal – tu chýba „len“! - po odporučení Federálneho zhromaždenia (3). Nacionalisti vo Federálnom zhromaždení (ako Michal Kováč, ktorý tiež chcel byť prezidentom) by iste podali sťažnosť na Ústavný súd, ale tam by nepochodili, lebo na jeho čele stál Ernest Valko.
EXKURZ
O úlohe osobnosti v dejinách Marx nepochyboval. Obával sa napríklad, že šarmantný blúznivý anarchista Bakunin, ktorému sa podarilo ujsť zo Sibíri, rozloží 1.internacionálu. (Tá sa po presídlení do USA rozložila sama.) Marx však nebol psychológ a o fraškovitej malosti velikánov ako Napoleon III. písal skôr okrajovo („18.Brumaire de Louis-Napoléon“).
Napoleon I. sa vyjadril takto: „Aby ste sa dostali k moci, sa nemôžte štítiť malicherností. Stať sa však svetodejinným štátnikom si vyžaduje ľudskú veľkosť. Obe charakteristiky sa len úplne výnimočne nájdu v jednom človeku.“
KONIEC EXKURZU
My sme na malosť veľkého symbolu revolúcie Havla kruto doplatili. To je DNES zjavné a niekto to povedať musí!
Ak vás tento text („SOKOL II.“) rozzúril, môžte ma ukameňovať na pravé poludnie v deň výročia ruskej okupácie a vraždy Daniely Košanovej - v Bratislave pri Guldanovom bezbožnom brale pred Modrým kostolíkom. Spoznáte ma podľa francúzskej vlajky v ruke (20cm x 30cm), to je originálna trikolóra, nie rusko-slovenská. Budem sa uhýbať, mierte presne.
P.S. Posledný odstavec je voľne inšpirovaný americkým filmom „Network“ z roku 1976, réžia Sidney Lumet, v hlavných úlohách Faye Dunaway a Peter Finch. Finch hrá televízneho moderátora, ktorý v živom vysielaní zvolá: „I´m mad as Hell. I´m not going to take this anymore.“ A ešte predtým vecne oznámi: „I have decided to kill myself ... a week from today.“
