Každý deň od marca 2020 riešim a stretávam sa skutočnosťami, ktoré zmenili našu Slovenskú spoločnosť. Prinášam pohľad chronicky chorého pacienta na Slovensku, toho času už invalidného dôchodcu, ktorý nikdy v živote nedostal nič zadarmo. Pracoval som v školstve, IT sektore, vozil som ľudí po Košiciach a okolí. Každá skúsenosť mi dala veľa. Teraz som nespokojný invalidný dôchodca, ktorý cez kopu bolesti sa dopracoval do stavu, ktorý je zatiaľ v pohode, ale každý deň mi hrozí nová a nová recidíva. Napriek tomu pracujem, pomáham (niekedy zadarmo) a nevenujem čas, ako to bolo na začiatku mojej PN TV seriálom. Aj keď som videl všetky časti Teórie veľkého tresku a Dr.Housa, v nemocnice každý deń Súdnu sieň, nebaví ma len tak sedieť pri telke. Večer zapnem a do 10 min zaspím
Aj keď človek by chcel prežiť každý deň v kľude, v pokoji a v láske, nedá sa. Stále je tu nejaká udalosť, podnet od ľudí, ktorí ho donútia zamyslieť, sú tí ľudia sami na tomto svete ? Naša spoločnosť je plná nenávisti, egoizmu, nevľúdnosti a konšpiračného vymývania mozgov, ľudia si tvoria vlastné pravidlá a riskujú niekedy vlastný život pre svoje pohodlie.
Problémy sú v štátnom sektore, v zdravotníctve, školstve a ja chcem cez svoje problémy priniesť pohľad na ne. Aj keď som bol možno oklamaný a viackrát kopnutý do zadku, vždy vstanete a idete ďalej. Lebo sú tu aj ľudia, ktorí Vám nastavia pomocnú ruku, usmejú sa na vás a humor im nie je cudzí. A prekryjú tých vulgárnych narcisov, ktorých je čoraz viac.
Takže, kto chce nech číta denník invalidného dôchodcu a popri tom aj moje starosti v našej spoločnosti. Profilová fotka je taká radostnejšia, že konečne vďaka mladým zubárom mám protézu a nevyzerám ako bezdomovec.
Upozornenie, mám polyneuropatiu, ktorá postihuje nervové vlákna, tak ma berte aj tak trochu s rezervou.
