Zmena nie je zlá, musíme ju len prijať

Písmo: A- | A+

Moje obľúbené motto hovorí o tom, že neexistuje zlé počasie. Je len na nás, ako sa na sychravý deň pozrieme a či ho vopred odsúdime, alebo sa naladíme pozitívne. Počasie je totiž také, aké je. Zmeniť však vieme pohlaď naň.

Na úvod teda dovoľte zaujímavosť a štatistiku. Poďme postupne. 

S tým mottom je to trochu inak. Teda, moje je také, ako som napísal. To, ktorým sa riadia Švédi, má údajne vyjadrovať vzťah zle zvoleného oblečenia k danému typu počasia. Nie viniť ho, že je práve nepriaznivé, či zamračené. Tak to aspoň vidia oni sami a prispôsobia sa tomu. Samozrejme, tu nerozprávam o tornádach, či tropických búrkach. To je extrém. Ako napríklad aj toto moje predsavzatie.

Chcem tým povedať to, že som sa na túto moju výzvu takto pár dní po uverejnení prvého článku pozeral. Ako na chladný, škaredý, daždivý deň. S tým rozdielom, že moje rozhodnutie nebude trvať 24 hodín, či 7 nocí, ale 365 dní. Je to však o uhle pohľadu. Rok, ako každý iný, či nie? Pre tých, ktorí ešte náhodou neviete, 12 mesiacov si neplánujem dopriať nič navyše. Nič, čo mi k bežnému životu netreba. Taký mám ja záväzok.

Späť k počasiu. U nás na východe prší, asi už aj týždeň vkuse. Neviem. Prestal som to rátať. Aj keby neplatil prísny zákaz vychádzania, s určitosťou môžem deklarovať, že by som sa i naďalej zdržiaval len doma. Ak sa teda nerátajú vychádzky so psom von párkrát do dňa. Je to tiež už viac, ako týždeň, čo som bol vôbec naposledy v obchode. Nie, nemám zakázane nakupovať si nevyhnutne dôležité potraviny, či veci pre život, ja len zatiaľ spokojne prežívam z hojných zásob jedla a pitia, čo tu po mojej sestre ostali. Tá už odišla tesne po Vianociach naspäť do Nemecka, kde dlhodobo žije a pracuje. Nechala mi tu, okrem zdravých proteínových cestovín, či tuniaka v skle, aj zopár chutných, nezdravých sladkostí a slaných lupienkov. Veď život je predsa o rovnováhe. Hovorí sa tomu kompromis alebo výhovorka? Nie som si momentálne istý. Znova ten uhol pohľadu. 

No a čo. Boli sviatky a ja som sa nezaviazal žiť od Nového roka ako puritán. Alebo sa snáď mýlim? Hneď si pravidlá, ktoré som si na tento rok určil, zhrnieme ešte raz a podrobnejšie, len dokončím, čo som začal. 

Teraz prichádza na rad štatistika. Písal som tento, v poradí už druhý článok, trochu v predstihu. Pre istotu. A to niečo okolo 3 v noci (nadránom), v stredu, hneď po utorku, ktorý je údajne štatisticky najdepresívnejším dňom v celom týždni. A prečo? Krátke vysvetlenie. V pondelok sme zrelaxovaní po víkende, v utorok už však toľko energie nezostáva, ďalšie voľno je v nedohľadne. Streda je zas stred týždňa, už sme predsa v polovici! Štvrtok je pre zmenu malý piatok a v piatok poobede vlastne už ani tráva nerastie. Tak sa hovorí. Zaujímavé však, keď sa tak na to pozriete? Ešte že som sa narodil už v spomínaný utorok. Ach, zas tie výhovorky. Ale prečo píšem v noci? Vraj najlepšie nápady prichádzajú práve vtedy. S tým môžem len plne súhlasiť. 

Čo sa toho utorka a mňa týka, depresívny nie som. Aspoň si to o sebe nemyslím, skôr mám realistický pohľad na vec, ale rád dramatizujem a preháňam. Takže mi, prosím, (ne)verte, keď teraz napíšem, že môj prvý týždeň odriekania si, bol a vlastne stále je, jedna veľká katastrofa! Asi to bude presne naopak. Zatiaľ sa v spôsobe môjho života nič zásadné nezmenilo. Až na to, že som doposiaľ od začiatku tohto roka neminul ani cent. Čas sa zrazu akoby zastavil. Našťastie, sa mnohí z nás opäť vrátili do práce v priebehu týždňa. Šťastie hlavne pre mňa. Úprimne, tá rutina mi už aj celkom chýbala a hlavne mi tých 8 hodín sedenia na stoličke dáva kvalitne zabrať. Aspoň sa tak nesústredím na moje tmavé myšlienky. Myslím tie, ako mi aristokracia tak veľmi chýba a kedy to skončí.

V stredu sme mali na Slovensku štátny sviatok, keďže bolo 6. januára. Zopár mojich kolegov a aj ja sme napriek tomu pracovali. Jednak osobne potrebujem dohnať sklz z čias vianočnej dovolenky a taktiež mám pocit, že som po dvoch týždňoch oddychu, oddýchnutý až-až. Navyše, príplatky za prácu počas sviatku sa budú len hodiť, čo si tu budeme nahovárať? Rýchlejšie tak tiež splatím dlh tej malej zelenej veci. To hovorím o kreditke. Už som ale asi zistil, prečo ma takú farbu. Rozhodne vyzerá atraktívne. Mne sa páči. Myslím, tú jej smaragdovo zelenú farbu. Je mojou obľúbenou. Čo sa mi však nepáči je fakt, že, citujem ,,Pri platbe kreditnou kartou si menej uvedomujeme sumu, ktorú vydávame a tiež skutočnosť, že oddialenie takejto platby znižuje tzv. bolesť z platenia.” Túto zaujímavú informáciu som sa dozvedel z instagramového profilu Zlataminca_sk, ktorý ma po zverejnení prvého môjho článku na tomto blogu začal sledovať na už spomínanej sociálnej sieti. Náhoda to asi nebude. Alebo? Neviem ako vy, ale ja verím na znamenia. 

Keď sa nad tým tak zamyslím, je zaujímavé, ako sa veci začnú jednoducho diať. Pre nejaký dôvod. A vy sa možno nikdy nedozviete, prečo sa to vôbec stalo. Tak to občas totiž býva. Preto ideálne, čo môžete urobiť, je urobiť to najlepšie hneď. Bez vetra sa totiž ani lístok nepohne. A tak si budete môcť byť stopercentne istí, že sa to deje preto, lebo ste si tak sami vybrali a rozhodli sa pre to. Dôvod vám bude potom hneď jasný. 

Osobne som si preto zvolil cestu, možno naoko ťažšiu, ale o to prínosnejšiu môjmu budúcemu ja. Som o tom presvedčený. A vzhľadom na dané okolnosti a vyššie spomenuté fakty si preto nastavujem takéto pravidla hospodárenia (tie najzakladanejšie boli spomenuté už v predošlom článku): 

Po dobu 1 roka sa teda zaväzujem platiť len účty spojené s bývaním, úverom na auto, poistením a používaním telefónu. Takisto vyčlením z mesačného príjmu peniaze na nákup položiek potrebných do domácnosti, ako napríklad drogériu (saponát, pracie prostriedky,...), či základné hygienické potreby (mydlo, šampón, zubná pasta,...). Čo sa týka stravy, nestanovujem si, nakoniec, žiadny týždenný limit na kúpu potravín, z ktorých si navarím, v rámci možností, zdravé a vyvážene jedlo doma. Zastávam totiž názor, že na strave by sme šetriť nemali. Podmienkou je ale nakupovať len s vopred vypracovaným a dobre zváženým nákupným zoznamom. Zakazujem si však všetky ostatné konzumácie pokrmov v reštauráciách, či pitie drinkov v baroch a kávičiek v kaviarňach. 

Počas 12 mesiacov si nekúpim žiadne nové oblečenie, ani si nedoprajem žiadnu inú z mnohých dostupných platených služieb. Nepôjdem ani na dovolenkový zájazd. Čo sa týka dopravy, tu sa bude rátať cesta výlučne peso, alebo pomocou kolieskových korčulí, či bicykla(ak nejaký náhodou po ceste nájdem, keďže žiaden nevlastním). Cestu autom využijem len v prípade, ak to bude súvisieť s jazdou za účelom vyšetrenia u doktora, povinnej servisnej prehliadky vo vzdialenom autoservise, pravidelnom nakúpe potravín alebo krmiva, či akejkoľvek inej krízovej situácie. Výdavky na stravovanie mojich domácich zvierat tieto pravidlá nijak osobne nezasiahnu, práve naopak. Rád svojim miláčikom doprajem aj naďalej len to najlepšie. 

Na konci roka alebo v deň prvého výročia tejto výzvy, všetko dokopy zhrniem a zverejním výslednú sumu ušetrených financií. Toľko nateraz k pravidlám.

Úprimnosť na prvom mieste.
Je tu stále pár zlozvykov, s ktorými sa ešte neviem definitívne rozlúčiť. Ktoré to sú? Môžete trikrát háďat. To je však už téma budúceho článku, v ktorom sa dozviete nielen o obete, kompromisoch, no rozpoviem vám hlavne ďalší príbeh na mojej ceste úspešného vytrvania v tomto predsavzatí. Nie je totiž dôležitý cieľ, ale cesta. Zatiaľ sa však len učím, a to, ako zbytočne neminúť už ani cent navyše. 

Dovoľte ešte pár slov na záver. 

Ak ste si aj vy dali určité predsavzatie, alebo si naopak prechádzate nečakanou životnou zmenou, už asi viete, že to v oboch prípadoch nie je pravé najľahšie. Určite nie zo začiatku. Skúste sa na to ale pozrieť, ako na spomínane motto Švédov o počasí v úvode môjho článku. Nemusí to byť pre vás ani zlé, ani náročne. Pripravte sa na to. Pozrite sa na to z iného uhla. Netrýznite sa myšlienkami, o čo všetko ste prišli, alebo čoho všetkého ste sa museli vzdať. Nalaďte sa pozitívne, stanovte si ciele, odmeny, pripomeňte si, prečo si tým celým prechádzate, VYTRVAJTE a verte, že aj po tejto “búrke”, vyjde znovu slnko a bude opäť dobre. Tak, ako dnes po viac ako týždni vyšlo aj tu. A poviem vám teda, bol to nádherný, slnečný deň. A aj v tomto prípade sa oplatilo vydržať a počkať. Zmena nemusí byť najhoršia. Má nás niečo naučiť a my ju musíme len prijať. 

Skryť Zatvoriť reklamu