Nechcem rozoberať ako sa varia halušky. Poviem iba začiatok : ošúpem zemiaky. A hneď narazím na zádrhel. Vačšina halušiek okolo zemiakov ani nešli. Ok poviem si. Múka a voda sa tiež dajú zjesť. To áno. A preto mi asi stoja v žalúdku hodiny po zjedení. Ak však turista dostane na tanier polotovar z múky a vody, tak to už je teda gastronómia. Ani len tú múku s vodou sa komusi nechcelo miešať. Už len pridať bryndzu z kravského mlieka z dovozu od severného suseda, na obrovské kusy nasekané sumy vypečenej slaniny bez kúsky mäsa, to aby sa lepšie kl'zalo dole krkom. Čerešničkou na torte je mrazená petržlenová vňať na ozdobu. Nuž tragédia. Už aj na miestach kde som sa zvykol zastaviť po ceste rád, som dostal halušky z predchádzajúceho dňa, zhrievané v mikrovlnej rúre zmiešané s čerstvými. Cenu komentovať nebudem, veď bryndza je drahá. Mrzí ma, že si nevážime svoje vlastné národné jedlo.
Ako študent som nikdy nemal čas si opečiatkovať lístkom na obed a celý rok som jedol iba vyprážaný syr. Tomu až tak neprekáža polotovarové prevedenie, použitie nekvalitných surovín, ani ľubovoľné posypanie na ozdobu, či štan dardná slovenská obloha v podobe čínskej respektíve nečínskej kapusty plus kolečko papriky plus osminka paradajky bez ochutenia.O tomto jedle som presvedčený , že je lepším národným jedlom. Dokonca aj 100 slovákov si to myslí. Či poznáte mesto kde by nemali pizzeriu a okienko s kebabom. Ja nie. Pizzu tiež przníme, že by nám Taliani hádam aj vyhlásili vojnu. Turci už tu boli pár rokov dopredu, zrejme čakali, že im budeme pančovať ich jedlo. Frncúzov štveme aspoň francúzskymi zemiakami či šalátom. Občania zo segedu by tiež vypliešťali oči nad guľášom s kapustou. Ale to sú naštastie iba názvy.
Raz jeden michelinovou hviezdou ocenený český kuchár hodnotil našu gastronómiu ako jednu veľkú tragédiu . A viete prečo. Musím súhlasiť s jeho výrokom, že reštauráciu si u nás otvorí aj baník s automechanikom. A varia a turistu priláka krásny obrázok. Rád navštevujem rozličné krajiny a vždy si vychutnávam ich poctivú domácu kuchyňu, či to bola pizza v Ríme, kebab v Istambule, creppes palacinky v Paríži, polievka s knedlou z každého rakúskeho lyžiarskeho strediska alebo nech to sú lignje na žaru od slovenského more. Každý kuchár to pripravoval s najvačšou poctivosťou z čerstvých domácich surovín a jedlo "spievalo". Ak by som mal posudzovať našu krajinu podľa jedla zrejme by som sa sem už ako turista nevrátil. Týždeň by sa môj žalúdok spamätával z našej stravy. A to by som musel mať zaviazané oči aby som nemusel vidieť kyslú alebo znudenú tvár obsluhujúceho personálu. S váhou a množstvom jedla či pitia sa radšej ani nebudem zaoberať. Kulinári jedia miniatúrne porcie a poháre sú aj bez rysky.
Veľmi by ma potešilo keby sme si viac vážili našich pastierskych halušiek pre tvrdo pracujúcich ľudí, aby sme sa išli pozrieť kamkoľvek za teritoriálne územie ako si vážiť hosťa, usmievať sa na neho, zniesť mu modré z neba a na záver mu poďakovať za návštevu. A tiež by som bol rád keby v našich stravovacích zariadeniach varili z domácich surovín jedlá s fantáziou, nie všetci ten istý jedálny lístok. A z našich surovín sa dajú pripraviť zdravé jedlá, ktoré nikde inde nenájdete. A potom sem turisti prídu nie len kvôli nádherným dievčatám a vínu...
