Kam až?

Obzerám si ju, premeriavam.
Hladím jej tvár.
V najtuhšej zime jej zohrievam ruky.
Vankúšikmi prstov prečesávam vlasy.
Pozorujem ligotavie jejích bielych zúbkov.
Nalieham na ňu.
Prosievam ju.
Varím jej čaj.
Medvedím chmatom kradnem si ju pre seba.
Venujem jej slová vďaky.
Viažem šnúrky.
Servírujem.
Kušem pery.
Holievam jej nožky.
Vešiam po nej uterák.
Skladám deku.
Čakám ju keď mešká.
Bez nej neodchádzam.
Šteklím ju.
Bojím sa o ňu.
Obdivujem ju.
Obliekam.
Vyzliekam.
Rozopínam.
Zbožňujem.
Pozerám sa cez cestu.
Nepúšťam ju do tmy.
Kreslím jej.
Vypekám fašírky.
Spomínam za ňu.
Vypytujem sa.
Píšem jej básničky.
Prednášam trápne vtipy.
Vozievam ju domov.
Kontrolujem či si zapne pas.
Vypne telefón.
Obuje hrubé ponožky.
Záleží mi na nej.
Vážim si ju.
Nikomu ju nedám.
Je šťastná.
Milujem jej úsmev.
Robí mi radosť.
Sníval som o nej a stále snívam.
Najsladšia mandarinka, najligotavejšia hviezdička.
Moja nádej, poklad.
Teším sa, pretože sa poznáme už na jar nášho života.
Je nám teplo.
Myslím, že je to naším slnečným svitom.
Jeho teplo sála horizontom, nemá hraníc a predsa sa vojde do jej nádherného tela.
Už teraz sa teším na letné prázdniny a jeseň.
Jeseň nášho života.