Podľa výsledkov jedného prieskumu finančnej gramotnosti spred troch rokov viac ako 70 percent Slovákov plánuje len väčšie výdavky alebo rieši otázky financií operatívne. To znamená, že sa nimi zaoberajú, až keď prídu prvé náznaky problémov, čo však už býva zvyčajne neskoro. Inými slovami, len 23 percent z nás plánuje financie dlhodobo.
Poviete si: katastrofa! Ešte dobre, že platobné karty a účty majú nejaké limity na prečerpanie a bránia tomu, aby sme sa úplne zruinovali. Čo sa týka mladých, hádam ich vreckové naučí aspoň čiastočnej zodpovednosti. Čo však v prípade zdravotných odvodov, respektíve zdravotného poistenia?
Naša skúsenosť ukazuje, že je to ešte väčšia bieda. Groše sa do zdravotníctva kotúľajú samy od seba, u väčšiny z nás ich stiahne zo mzdy zamestnávateľ spolu s ostatnými odvodmi a daňami. Ostatní platia poistné ako samostatne zárobkovo činné osoby. Suma sumárum, ak sa na ulici, v obchode alebo v práci spýtate desiatich ľudí, aký zdravotný odvod si platia, pár ich bude tušiť, o čom hovoríte, číslo však nebude vedieť ani jeden. Česť výnimkám!
Preto ma neprekvapuje, keď sa stretávam s bludmi, dokonca aj z odborne vyškolených úst, o tom, ako to v zdravotníctve chodí, ktorá poisťovňa má najviac peňazí a najviac zarába, ktorá má samých zdravých poistencov a pod.
Pravda je taká, že takzvaná „socka“, ako istý odborník na finančné vzdelávanie označil ekonomicky neaktívnych poistencov (študenti, deti, dôchodcovia, mamičky na materskej ...), je v každej zdravotnej poisťovni. Dokonca pri porovnaní ich počtov v pomere k celkovému počtu poistencov v danej poisťovni ich má Dôvera najviac (62,4 percenta). Len pre informáciu, u VšZP je to 58 percent.
Zdravotné poisťovne údajne nemajú problémy s neplatičmi. Skutočne? Dôvera ich má dnes cca 100- tisíc s celkovým dlhom nad 100 miliónov eur. Dajú nám veľa práce, mnohí z nich sú notorickí neplatiči. Vymáhanie dlhov však patrí k našim povinnostiam, preto neskladáme zbrane. Inak, podľa medializovaných informácií dlžníci vo všetkých poisťovniach dlžia cez 300 miliónov eur. Celkom slušná kopa „požičaných“ grošov.
Výška poistného sa v zásade odvíja od príjmu poistenca. Zjednodušene povedané, čím lepšie zarábajúci poistenec, tým vyššie poistné platí. Má ich najmenej štátna poisťovňa? Omyl. VšZP má viac dlhodobo lepšie zarábajúcich poistencov, t.j. s vyšším predpísaným poistným na poistenca ako Dôvera (údaje za rok 2015, predpísané poistné: Dôvera – 803 €, VšZP – 841 €).
A dalo by sa pokračovať. Ako v tej rozprávke, kde sa jeden groš vracal, ďalší požičiaval a len z jedného sedliak žil. Stále dookola. Aj v Dôvere to riešime stále dookola, lebo súčasťou našej práce je povinnosť strážiť efektívne vynakladanie zverených financií. To je fakt.
Rovnako je faktom, že štruktúra poistencov v poisťovniach je rôzna. Faktom je aj to, že VšZP má o niečo menej zdravý kmeň ako súkromné zdravotné poisťovne, preto jej tieto poisťovne platia nemalý príspevok cez tzv. prerozdeľovací mechanizmus.
Tvrdenie, že súkromné zdravotné poisťovne si vyberajú zdravých, dobre zarábajúcich a nechcú nezamestnaných, dôchodcov alebo ľudí v hmotnej núdzi, už nie je faktom. Skôr úmyselným klamstvom alebo prejavom hrubej neznalosti. Ani jedno nepatrí do úst odborníka.
