A pritom je jedno aj druhé pre slovenské zdravotníctvo rovnako dôležité.
V Dôvere sme si toho veľmi dobre vedomí. Usilujeme sa zodpovedne hospodáriť s peniazmi, ktoré prúdia do poisťovne vo forme zdravotných odvodov. Takmer všetky finančné prostriedky používame na platby za zdravotnú starostlivosť, ktorú našim poistencom poskytujú nemocnice, lekári, špecialisti, kúpele a ďalší zdravotníci. Hovorím o odkladnej zdravotnej starostlivosti aj o tej neodkladnej, teda urgentnej či život zachraňujúcej.
Naše zákony nastavili pravidlá tak, že nárok na úhradu odkladnej zdravotnej starostlivosti majú len tí poistenci, ktorí si riadne plnia povinnosti a platia zdravotné odvody (verejné zdravotné poistenie). Do kúpeľov môže teda nastúpiť len pacient-poistenec, ktorý nie je dlžníkom na verejnom zdravotnom poistení. Zjednodušene povedané, nemá dlh v zdravotnej poisťovni.
Netýka sa to len kúpeľnej liečby, ale každej odkladnej zdravotnej starostlivosti. To nás viedlo k prísnejšiemu prístupu k dlžníkom, konkrétne k samostatne zárobkovo činným osobám (najpočetnejšiu skupinu z nich tvoria živnostníci). Pred dvoma rokmi sme im poslali upozornenie, že kým si u nás nesplatia dlh, nebudeme im hradiť odkladnú zdravotnú starostlivosť u zubárov ani lieky na predpis. Dodnes sme jedinou zdravotnou poisťovňou, ktorá sa k takémuto kroku odhodlala.
V praxi si teda dlžníci musia zaplatiť liek v plnej cene alebo kompletné ošetrenie u zubára, pričom výnimkou sú urgentné ošetrenia. Niečo nevídané, priam neľudské. Vzniesla sa na nás vlna kritiky, počúvali sme reči o honbe za peniazmi, výčitky, že pre nás peniaze majú vyššiu cenu než zdravie ľudí. Vraj sme odhalili svoju pravú tvár.
Teraz napíšem niečo nepopulárne. Pravda je taká, že peniaze aj zdravie majú v konečnom dôsledku rovnakú cenu. Bez dostatku financií je nemožné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre poistencov v potrebnej kvalite a starať sa tak zodpovedne o ich zdravie. Preto využívame všetky legálne a legitímne možnosti, aby sme dlžné poistené dostali do poisťovne a mohli ho použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Medzi nami, každému súdnemu človeku muselo byť už pred rokom jasné, že ak nechceme dostať do problémov samých seba ani našich poistencov a lekárov, musíme dôsledne vymáhať dlžné poistné a nesmieme sa nechať zachraňovať štátom, čo bol v minulosti bežný spôsob riešenia problémov u konkurencie.
Aby som bol konkrétnejší, dnes nám dlžníci dlžia dokopy takmer 130 miliónov eur. Táto suma by stačila napríklad na úhradu 50 tisícov operácií bedrového kĺbu alebo na úhradu 2000 transplantácií pečene či na operáciu srdca pre viac ako 30-tisíc pacientov. Je to teda veľa peňazí a patria naspäť do zdravotníckeho systému, z ktorého benefitujú napokon aj tí dlžníci, respektíve ich príbuzní a blízki.
V týchto dňoch môže verejnosť a najmä dlžníci spoznať našu „odvrátenú“ tvár. Vyhlásili sme úrokovú amnestiu, čo znamená, že od dlžníkov, ktorí si do konca roka riadne splatia svoj dlh, nebudeme vymáhať úroky. Pri priemernej dlžnej sume 1100 eur predstavujú úroky takmer 300 eur. My síce prídeme o 33 miliónov eur , ale veríme, že dlžníkom pomôžeme zbaviť sa bremena dlhu za podstatne prijateľnejších podmienok, než na aké sú zvyknutí.
