Silnie tým tlak na ministra zdravotníctva, aby cez Národné centrum zdravotníckych informácií (NZCI, štátna organizácia pod patronátom ministerstva zdravotníctva) zrušil povinnosť používať elektronický recept a celý systém sa prepracoval.
Neprináleží nám robiť arbitra pri posudzovaní toho, kto pochybil. Znalci aj laici si vedia dať na misky váh kľúčové informácie. A netreba ísť do ďalekej histórie, stačí vlaňajšok. Na jednu stranu váhy si dajú zákonom stanovenú povinnosť používať erecept s platnosťou od 1. januára 2018, priložia „silnú“ informačnú kampaň a k nemu „dostatočný“ dôraz na vysvetlenie novinky kompetentným, t.j. poskytovateľom. Navrch tej kopy priložia „premyslenú“ distribúciu všetkých potrebných nástrojov (čítačiek, kariet..). Na druhú misku položia „priemernú“ informačnú gramotnosť poskytovateľov a ich všeobecnú „ochotu“ používať elektronické pomôcky, obzvlášť elektronické zdravotníctvo, pri liečbe pacienta.
Nech sa situácia okolo zapájania lekárov do ezdravia vyvinie akokoľvek, nemali by sme pripustiť, aby medzi nimi a na verejnosti zvíťazil skepticizmus. Elektronické zdravotníctvo ako také si nezaslúži nálepku zbytočnosti a nik, kto o ňom hovorí, by nemal cítiť v ústach pachuť. Prínosy pre pacienta, pre lekára a pre systém sú nespochybniteľné, vieme o čom hovoríme.
V Dôvere fičí eHealth, a teda aj elektronické recepty, už pár rokov, lekári majú v reálnom čase informácie o tom, aké všetky lieky užívajú ich pacienti a ako sa navzájom, ľudovo povedané, tie lieky navzájom bijú. Odborne povedané, od zavedenia služby Bezpečné lieky (rok 2012, od roku 2014 v online režime) klesol výskyt vážnych liekových interakcií o sedem percent. Tých najzávažnejších (kontraindikovaných) dokonca o 20 percent.
Obavy z užitočnosti ezdravia teda nie sú namieste. Ide len o mieru využitia, kde platí jasné pravidlo, čím viac poskytovateľov (lekárov) bude ezdravie využívať, tým viac pacientov z neho bude benefitovať. A o tých predsa ide. Či sa mýlim?
Ak dnes chcete sadnúť do auta a šoférovať ho, musíte mať vodičské oprávnenie. Okrem pár výnimiek drzých a alkoholom posilnených indivíduí si do áut, našťastie, sadajú len ľudia s „vodičákmi“. Ak pre nič iné, tak preto, lebo nechcú riskovať pokutu. Zákon platí pre všetkých. Strážia to kontrolné orgány s poslaním „Pomáhať a chrániť“.
Podobne je to s ezdravím: všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by ho mali povinne používať, mám na mysli erecept. Pravda je však taká, že časť z nich dnes „jazdí“ bez „vodičáku“. Niektorí preto, že nechcú erecept používať, iní preto, že jednoducho od NCZI nedostali potrebné vybavenie. Na jazyk sa ale tisne otázka – je zákon len zdrapom papiera? Ak by táto situácia mala trvať dlhšie ako pár týždňov, tento pocit bude len a len silnieť.
