Takže príbeh: S kamarátom sme sa dhodli, že si zájdeme na večerný nákup do nemenovaného hypermarketu (s názvom začínajúcim sa na Care...) Tam sme si nakúpili, čo sme potrebovali a prišli sme k pokladni, kde sme sa stali svedkami čudnej udalosti. Jeden strážnik (alebo SBSkár, je to jedno ako tomu vravite) tam prišiel za bezdomovcom, ktorý si v areále hypermarketu popíjal vínko (už za pokladňou). Chcel vedieť, či si ho naozaj kúpil. Bezdomovec mu ukázal lístok, no strážnik mu neveril, a tak behal po všetkých pokladniach s tým, že chcel vedieť, kto vydal ten účet. Nakoniec sa mu to podarilo. Akýsi nespokojný sa stiahol a nepovedal ani slovko na ospravedlnenie.
Potom sme prišli na radu v pokladni aj my. Zaplatili sme a veci dali do tašiek. Od pokladne sme sa vzdialili asi na 8 metrov a za nami prisiel ten isty straznik s tym, že mu máme ukázať svoje tašky a blôčik (pritom sem práve vyšli od pokladne a ponáhľali sme sa na autobus)Problém bol v tom, že to nepovedal milo, ale tak vyryvavo, akoby sa nevyriadil na tom bezdomovcovi. Vtedy som sa rozhodol, že uplatním svoje práva. V zákone je, že nemusíte nikomu ukazovať obsah svojej tašky (určite nie SBSke). Oni vás môžu len zadržať a zavolať políciu. Tá jediná sa môže pozrieť do tých tašiek. NIK INÝ!
Tak som mu povedal, že neukážem. On sa na nás oboril, že musíme, lebo bude zle. Ja som mu povedal, že v zákone je to a to a jediné, čo on môže spraviť je zadržať nás. Trochu som chcel svojim slovám dodať vážnosť, a tak som povedal, že som študentom právnickej fakulty. On na to, že on je právnikom už 35 rokov a moje teoretické vedomosti si môžem strčiť do . . . Hovoril, že v nariadeniach obchodného domu je napísané, že nás musí prehľadať . . . Takto sme pokračovali asi 5 minút nakoniec to skončilo tým, že som ho požiadal, aby zavolal šéfa (po tom, ako začal hovoriť, že na nás zavolá políciu, na čo sme reagovali tým, že kľudne - samozrejme, že nezavolal)
Zavolal šéfa. to bol milý sympatický človek, ktorému keď sme vysvetlili o čo ide (že chceme dodržiavať naše práva), tak nám to potvrdil, že naozaj nás môžu len zadržať a zavolať políciu, ale aby nás nezabudol postrašiť (no možno mal aj pravdu), tak povedal, že polícia môže prísť aj za 3-4 hodiny. Ja na to, že už námušiel autobus, takže nám je to jedno. Vtedy sa do toho znova zamiešal ten strážnik a povedal, že zákony nám nariaďujú to ukázať. Opýtali sme sa ho, či nepočul to, čo povedal jeho šéf (strážnik tam stál po celý ten čas). Neodpovedal, len stále trval na svojom.
Nakoniec sa to skončilo tým, že jeho nadriadený nám povedal, aby sme išli (a to bez ukázania tašiek :)
Bolo to dlhé, ale dúfam, že aspoň niektorí z vás sa tým prehrýzli. Ak áno, tak si ešte raz prečítajte noje otázky a mohli by ste na ne odpovedať.
Ďakujem
P.S: Ak sa vam stane podobná situácia a budú vás chcieť zadržať, tak nikdy s nimi nechoďte do žiadnej miestnosti, ostaňte na otvorenom priestore, kde je dosť ľudí, inak vám hrozí fyzická inzultácia, takže pozor na to.
Poznáte svoje práva?
a domahate sa ich?Tú druhú časť by som chcel zdôrazniť.Na začiatok by som chcel napisat jeden svoj zazitok, ktory sa mi stal vcera. Ak aj vy mate podobne skusenosti, tak mi prosim napiste a dajte vedieť, či sa naozaj domáhate svojich práv alebo vám to je jedno, respektíve v akých prípadoch vám to je jedno či sa porušia alebo nie.A ešte by som bol rád, ak by ste mohli zhodnotiť aj moje chovanie. Bolo adekvátne?