Mladý muž čakal na nástupišti,
na vlak z druhej koľaje,
keď zahliadol šperk čo sa blyští,
zlatisté má okraje.
Lesk nevídaných rozmerov,
zaviedol ho do rýchlika,
s iným smerom, inou koľajou,
kde čakala ho táto pýcha.
Cesta bola sprvu krásna,
s výhľadom na hory, lúky, jazerá,
nevesta je šperk pre blázna,
ktorý sa príliš rád pozerá.
Sedí v zvláštnom kupé,
kde vojdú sa len dvaja,
pomýliť si ho je hlúpe,
so vstupenkou do raja.
Keď míňa vozeň zákrutu,
razom ocitá sa v biede,
ako väzeň má krutú,
predstavu o prvej triede.
Zvuk idúceho vlaku,
začína byť otravný,
kým nehodí bielu vlajku,
ktosi oknom do trávy.
Niekto to razom vzdal,
cesta ho už asi tlačí,
teraz aby odkráčal,
zvyšok trasy peši.
Najbližšie mesto
pokrývali čierne mraky,
vyzeralo pusto,
ale chodili tam vlaky...
6. feb 2014 o 21:30
(upravené 6. feb 2014 o 21:35)
Páči sa: 0x
Prečítané: 190x
Vlak
Opäť moja staršia vec. Impulz publikovať ju tu, vznikol z bližšie nešpecifikovaného dopytu po ďalšej mojej epickej básni. Týmto zároveň pozdravujem bližšie nešpecifikovanú osobu. :D
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)