V roku 1993 som bol v 3 ročníku na Gymnáziu v Banskej Štiavnici. V roku 1994 som dostal možnosť od rodičov ísť študovať na strednú školu do Kalifornie. V roku 1995 som v Kalifornii úspešne zmaturoval na Oxnard High School v južnej Kalifornii blízko Los Angeles. V tom čase sme ešte nemali veľké skúsenosti u nás s platobnými kartami a preto som "nafasoval" od agentúry a od rodičov povinnú hotovosť 100 dolárov každý mesiac počas celého roka. V tom čase sa v USA už bežne platilo platobnými kartami. Hosťovská rodina u ktorej som býval ma zobrala na výlet do severnej Kalifornie na Lake Tahoe. Bolo veľmi teplo a všetci sme boli letno až plavecky oblečení. Išli sme v menšej skupinke popri jazere cez taký príjemný les. Boli sme na tichšej strane jazera kde nebolo veľa ľudí a ani veľká premávka. Prišli sme k takej menšej reštaurácii. Ako sme k nej prichádzali pred nami bola tiež menšia skupinka ľudí a na môj vkus typicky hlučná skupina američanov. Jeden z nich mal šiltovku bol iba v krátkych nohaviciach a bez trička. Ten bol jediný ticho. A kvôli šiltovke mu vôbec nebolo vidieť tvár. V tom prišla ku mne moja "hosťovská" mama a rozrušene mi hovorí to je Kevin Costner to je Kevin Costner. V tom obidve skupinky aj naša aj jeho sme prišli ku vchodu reštaurácie. Kevina, ale odmietli do nej pustiť, pretože nemal tričko na sebe. Tak postávali pred vchodom do tej reštaurácie a ja som k nemu pristúpil. Hovorím mu. "Dobrý deň pán Costner. Som výmenný študent z ČeskoSlovenska a veľmi rád by som sa s Vami odfotil." A on mi hovorí s úsmevom. Jasné Praha viem! Ale bude Ťa to stáť 5 dolárov. Trochu zaskočený mu hovorím. Jasné dám Vám ich. Odfotil sa so mnou, ešte mi na kus papiera napísal aj venovanie a porozprávali sme sa spolu. A potom hovorí "teraz prosím tých 5 dolárov". Na takýchto odľahlejších miestach ako bolo napríklad toto jazero Tahoe častokrát pred vstupom do reštaurácií bol malý obchodík s rôznymi vecami a vždy tam mali aj klasické biele tričká za 5 dolárov. Kúpil si tričko dal si ho na seba a vrátil sa ku mne. A hovorí mi. " Martin teraz mi prosím nadiktuj tvoju adresu kde Ti pošlem tých 5 dolárov a ešte raz Ti ďakujem za pomoc" a až vtedy som pochopil jeho požiadavku, že sa so mnou odfotí, ale iba za 5 dolárov. :-) A ja mu hovorím. Pán Costner mám návrh. Nedám Vám moju adresu, nemusíte mi vrátiť tých 5 dolárov, ale ja budem do konca môjho života môcť hovoriť, že Kevin Costner mi dlhuje 5 dolárov. On sa začal strašne smiať a hovorí mi OK súhlasím a môžeš to hovoriť. Zaželal mi všetko dobré a išli sme každý jeden svojou cestou. :-) Musím konštatovať, že je to veľmi príjemný a normálny chlapík. Tiež, ale musím konštatovať, že mi tých 5 dolárov stále nevrátil a teda mi je Kevin stále dlžný. Želám Vám všetkým veselé a pokojné Vianoce.
22. dec 2018 o 21:16
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 845x
Kevin Costner mi stále dlhuje 5 dolárov, ale aj tak je to FAJN chlapík!
V tomto čase pokoja a Vianoc by sme mali hovoriť hlavne o príjemných, pozitívnych a úsmevných veciach nielen o negatívnych veciach. Preto sa s Vami podelím o môj príbeh s Kevinom Costnerom z roku 1995.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)