V predchádzajúcich článkoch sme si spomenuli nie len definíciu statusu obete trestného činu, formy násilia ktorých sa páchateľ dopúšťa na obeti, ale rovnako aj riešenie ktoré vďaka legislatívnej zmene priniesli tzv. intervenčné centrá (ako akreditované subjekty). Tieto vznikli novelou zákona o obetiach trestných činov ktorá umožnila akreditovaným subjektom poskytujúcim špecializovanú odbornú pomoc obetiam trestného činu domáceho násilia (ďalej len „akreditovaný subjekt“) pôsobiť ako tzv. “intervenčné centrum”. Intervenčné centrum na základe spolupráce s políciou zabezpečuje pomoc obetiam trestného činu domáceho násilia (a osobám ohrozeným domácim násilím) v prípadoch, ak bola násilná osoba vykázaná zo spoločnej domácnosti. Informáciu o vykázaní a kontaktné informácie mu poskytne pre potreby pomoci práve polícia.
V tejto časti by som teda Vašu pozornosť rád upriamil na systém poskytnutia právnej pomoci obeti trestného činu za predpokladu, kedy bol násilník zo spoločného obydlia vykázaný a rovnako sa pokúsil popísať sled pomoci obeti na jednotlivých úrovniach za účasti ingerencie štátnych orgánov.
VYKÁZANIE
Vykázanie je inštitút zakotvený v zákone o policajnom zbore, ktorý umožňuje dostať zo spoločného obydlia osobu u ktorej je možné očakávať útok na život, zdravie alebo ľudskú dôstojnosť. Jednoducho to znamená, že ak je obeť napríklad napádaná svojim druhom alebo manželom (samozrejme existuje mnoho blízkych osôb, ktoré hrozbu pre obeť predstavujú, pre lepšie vykreslenie si dovolím použiť schému manžela resp. druha) po privolaní hliadky polície má policajt možnosť násilníka vykázať zo spoločného obydlia a to po dobu 14 dní. Okrem obmedzenia v podobe zákazu vstupu do obydlia ( myslí sa tým akékoľvek obydlie ktoré môžu obaja vlastniť, resp. môžu byť v nájme dokonca aj keď je vlastníkom samotný násilník) je násilníkovi zakázané sa k ohrozenej osobe približovať na vzdialenosť menšiu ako 5O metrov.
Kontrolu nad dodržiavaním uvedených obmedzení vykonávam v tomto období (teda 14 dní) priamo polícia. Teda pokiaľ by hrozila ujma (napríklad sa chce násilník pomstiť, alebo dostať sa do obydlia) bez strachu a predsudkov zo správania sa polície, môže obeť túto kontaktovať. Pokiaľ by sa predsa násilník rozhodol o porušenie uvedených opatrení môže si privodiť ujmu v podobe trestného stíhania za trestný čin marenia úradného rozhodnutia (tým vykázanie policajta je) alebo sme sa stretli v aplikačnej praxi aj s naplnením skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody. Takýmto spôsobom sa dostáva násilník do ešte pre neho zložitejšej situácie. Okrem hrozby trestu odňatia slobody, môže rovnako súd rozhodnúť že do času vyšetrovania skutku bude obmedzený na osobnej slobode inštitútom väzby).
Chcem len podotknúť, že uvedený systém pomoci sa dostatočne preniesol aj do radov polície a preto aj ich prístup hodnotím kladne (samozrejme sa však vždy nájdu výnimky v podobe jednotlivcov a práve na uvedené prípady poukážeme v ďalších častiach). Ale späť k téme. V uvedenej časti (ako uvádzam vyššie) je do celého procesu už zapojené intervenčné centrum, ktoré sa po obdržaní vykázania od polície na obeť nakontaktuje. Po prvom kontakte a objasnení systému pomoci (teda jednoduchou a zrozumiteľnou formou pre obeť) sa v tejto časti primárne sústreďuje na ochranu obeti pred násilníkom a to podľa konkrétneho prípadu a okolností (teda napríklad či sú v obydlí deti, či došlo okrem vykázania aj k trestnému činu, prípadne či ide o manželský zväzok a podobne). Do úvahy teda pripadajú právne kroky (samozrejme po súhlase obete) spočívajúce v predĺžení vykázania v podobe podania návrhu na tzv. neodkladné opatrenie, vypracovanie trestného oznámenia, prípadne návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností k deťom a ďalšie.
NEODKLADNÉ OPATRENIE
Počas lehoty 14 dní spomínaného vykázania môže obeť uvedené vykázanie násilníka predĺžiť, prakticky na dobu neurčitú. Treba si však dávať pozor na tzv. počítanie tejto 14 dňovej lehoty pretože do jej plynutia sa započítava aj deň vykázania (teda mimo štandardu počítanie lehôt, kde začne plynúť lehota dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok (§122 Občianskeho zákonníka). Neodkladné opatrenie je veľmi častým inštitútom, ktorý slúži na rýchlu ochranu ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu.
Účelom neodkladného opatrenia je vytvoriť stav v ktorom sa súdnym rozhodnutím zabráni ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozeniu práv tej strany, ktorá túto ochranu požaduje teda obeti resp. ohrozenej osoby. Neodkladným opatrením môže súd na návrh uložiť ešte širšie spektrum obmedzení ako samotné vykázanie, teda okrem zákazu vstupu do obydlia, zákazu priblíženia aj zákaz kontaktovania akoukoľvek formou. Všeobecne o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia no v prípade predĺženia obmedzení na základe vykázania rozhoduje v skrátenej lehote do 24 hodín od doručenia návrhu. Takýmto spôsobom zákon myslí na urýchlenú ochranu obeti trestného činu, teda aby sa poskytla predĺžená ochrana v čo najkratšom čase. V opačnom prípade by vznikla absurdná situácia, kedy by uplynulo vykázania a zároveň by ešte len prebiehal proces rozhodovania v lehote spomínaných 30 dní. Uvedené časové vákuum by mohlo teda spôsobiť ďalšie pokračovanie násilníka v násilí voči obeti. Do samotného návrhu je potrebné zhrnúť čo najdetailnejšie celý priebeh a genézu násilia a hlavne doložiť všetky dôkazy . I keď ako uvádzam vyššie v danom druhu konania ide o osvedčovanie nie dokazovanie, označenie všetkých dôkazov v danom okamihu môže neskôr prispieť viesť orgány činné v trestnom konaní k začatiu trestného stíhania voči násilníkovi. Teda z toho vyplýva, že aj týmto spôsobom dôjde k zamedzeniu tzv. druhotnej viktimizácii obete. Jednoducho povedané jeden spísaný návrh, ktorý obeť spíše môže slúžiť ako podnet aj pre políciu k začatiu trestného konania bez toho, aby musela obeť spisovať ďalšie oznámenie prípadne vypovedať na polícii (i keď aj uvedené má svoje výnimky spočívajúce napríklad vo vypočúvaní obete po začatí trestného konania a po vznesení obvinenia- k tomu ale neskôr).
Pre úplné dokreslenie inštitútu neodkladného opatrenia je dôležité spomenúť, že aj pri jeho vydávaní musia byť zachované určité princípy a tým je bezodkladnosť úpravy pomerov ale aj princíp proporcionality. Veľmi jednoducho bezodkladnosť znamená, že sa súdu v návrhu osvedčí, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie násilníka, ktoré by vytvorilo nezvratný stav alebo by viedlo k neodstrániteľným následkom. Napríklad na živote a zdraví. K osvedčeniu tejto podmienky je priam nevyhnutné doložiť aj potvrdenie o vykázaní násilníka prípadne potvrdenie o podaní trestného oznámenia, lekárske správa a podobne. Druhým zohľadňovaným princípom je princíp proporcionality. Ten vyžaduje, aby strana – ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie týmto nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Takáto situácia vzniká napríklad ak má násilník vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti. V praxi potom dochádza porovnávanie práv- a to právo obete na ochranu, právo na život, zdravie a právo násilníka vlastniť majetok. V takomto prípade ťahá násilník za kratší koniec.
Neodkladné opatrenie spolu s vykázaním predstavuje jeden z najefektívnejších inštitútov ako docieliť pri ochrane obete trestného činu prvý a zásadný krok a síce- zamedziť kontakt násilníka s obeťou. Takýmto spôsobom sa dokáže obeť psychicky a fyzicky zastabilizovať pričom sa vynára priestor pre pomoc z intervenčného centra v podobe psychickej intervencie ale aj tej sociálnej (teda poskytnutia chráneného bývania, sprostredkovanie práce a podobne). O aplikačných okolnostiach a vydávaní neodkladného opatrenia v rôznych prípadoch napríklad ak sú súčasťou rodiny deti, ktoré neboli násilníkom napádané, alebo je násilník vo väzbe (a podľa mnohých právnych názorov nie je splnená podmienka neodkladnosti) si povieme v nasledujúcich častiach.
