Yang Liu (narodená v roku 1976) prezentovala na výstave "Ost trifft West" v roku 2007 sériu plagátov, ktoré sa v priebehu minúty stali svetoznámymi, lebo očami čínskej Nemky jednoduchou, priam psychologickou cestou vysvetľujú mnohé kultúrne rozdiely medzi správaním sa a myslením Nemcov (Európanov) a Číňanov (Ázijcov).
Samozrejme, môžeme o týchto obrázkoch a ich význame polemizovať, veď každý má inú skúsenosť, a každý jednotlivý človek je osobitný, iný, jeho správanie sa nedá zaškatuľkovať do schémy. Ale napriek tomu tieto vtipné, ale hlboké obrázky od Yang Liu vám rád predstavím.
Yang vníma svet Číny očami, ktoré síce ako dieťa vstrebali starovekú kultúru Číny, ale pozerali na svet už v Nemecku. Yang na druhej strane nežije v súčasnej Číne, a možno sama nevidí významné zmeny v správaní sa mladých ľudí. Ak si uvedomím, kedy som ja vyrastal, a aký som bol iný v porovnaní s dnešnými tínedžermi, asi aj Yang by bola prekvapená ako sa mladí Číňania menia a vzďaľujú od princípov Konfucianizmu, ktoré v ich otcoch pretrvávali stáročia.
Tu uvádzam len niekoľko obrázkov, lebo Yang svoje dielo publikovala knižne. Kto má záujem, môže si knižku objednať napríklad vo Verlag Hermann Schmidt Mainz. Odporúčam najmä priateľom Ázie, obchodníkom, ale aj politológom.
Tak, ako nám Yang Liu predstavuje niektoré kultúrne rozdiely medzi Nemeckom a Čínou? Naľavo je typický "Nemec (Stredoeurópan)", napravo "Číňan".
ZMYSEL PRE ČAS
Pojem presnosti z časového hľadiska je rôzna u nemcov a u Číňanov. Dvanásť hodín na obed je pre Nemca 12.00. Pre Číňana plus mínus niekoľko desiatok minút.
Moja poznámka: V ceklu platí, podľa mňa, najmä v obchodníckej komunite. napriek tomu, v štátnej správe sú Číňania, Japonci skôr presní, sú vynikajúci a starostliví hostitelia. Pokiaľ ide o súkromné návštevy, netreba byť prekvapený, keď čínsky priateľ nám klope na dvere desať minút pred plánovaným stretnutím, alebo 10 minút po ňom.
RADY NA VEREJNÝCH MIESTACH
Nemci... pekne stoja v rade na lístky, na autostrádach, aj na pivo v krčme. Číňania? Zhluk ľudí, kto prvý príde, ten prvý melie.
Moja poznámka: Kto zažil šoférovanie v niektorých Ázijských krajinách, dá za pravdu - silnejší a šikovnejší zvíťazí. Známe sú obrázky z vlakových staníc v niektorých čínskych mestách, kde ľudia priam vyliezajú oknami z vlaku. No, toto sa skôr vzťahuje na sviatky, kedy masy ľudí migrujú z jednej časti krajiny do druhej. V podstate súhlasím s týmto diagramom od Yang Liu.
SPOLOČENSKÉ PODUJATIA, NA ZÁBAVE V REŠTAURÁCII
Európania na spoločenských podujatiach komunikujú v menších krúžkoch, Číňania (tu sa skôr myslí stretnutie v reštaurácii, na banketoch, svadbách... sedia v kruhu, väčší počet ľudí spolu.
VYJADRENIE NÁZORU
Povedz mi, čo si myslíš... Nemec povie to, čo má v mysli, povie "pravdu". ´Priateľ z Východnej Ázie sa k "pravde", vlastnému názoru, dopracuje dlhšou cestou a okľukami.
Moja poznámka: Tento koncept myslenia je vo všeobecnosti dobre vysvetlený na diagrame od Yang. Európania mali dlhé roky problémy v politických aj obchodných rokovaniach s Čínou, Japonskom aj Kóreou, len preto, lebo nedokázali pochopiť myslenie partnera. S touto témou čiastočne súvisí aj známy koncept "nestratiť tvár". Pokiaľ Európan nerozumie mentalite priteľa z Východnej Ázie, je mnohokrát frustrovaný a sklamaný zo vzájomnej komunikácie. Pritom, stačí málo - vcítiť sa do druhého, pochopiť jeho a prostredie, v ktorom vyrastal. Američania mali veľké problémy s Čínou na rokovaniach v 50. rokoch. Následne, vznikali mnohé knihy a priam "školy" komunikácie s dôrazom na pochopenie kultúrnych rozdielov. Dnes sa obe kultúry k sebe výrazne priblížili, vzájomne sa viac poznajú. Pre zaujímavosť, obchodníkom, či diplomatom odporúčam pozrieť si "Comparing American and Chinese Negotiation Styles". Napriek tomu, stará ázijská škola dá niekedy zabrať. V rokovaniach o jadrovom probléme so Severnou Kóreou má aj známy Christopher Hill veľakrát ťažkú hlavu.
Necitlivý prístup, až primitivizmus našinca vo vzťahu k čínskej civilizácii môžeme vidieť aj my na Blogoch SME v prístupe niektorých diskutérov k blogerke Lidke.
ČO JE V TRENDE
priam módou v Európe sa stali japonské a čínske reštaurácie a ázijské pochúťky. Preháňame sa v tom, kde je lepšie sushi či sashimi, alebo čínska sladkokyslá polievka. A v Ázii, trendom je jesť príbormi, a samozrejme, európske jedlá.
Moja poznámka: V ázijských krajinách je najväčším luxusom u mladých pozvať partnera do KFC alebo McDonaldu. Tam sa robia párty, tam sa ukazuje, že na to mám... Napriek tomu, stredná čínska vrstva si veľmi váži tradičné kvalitné čínske či japonské reštaurácie zasadené do historického prostredia.
BOSS
V Nemecku, či inde v Európe úcta ku šéfovi nie je tak silná, ako v Ázii. Japonci, Kórejci, Číňania považujú svojho šéfa priam za Boha. Je tak vo vzťahu študent - učiteľ, vo vzťahu pracovník firmy - šéf, či vo vzťahu občan - významný politik.
Moja poznámka: Opäť náš starý známy Konfucius žije v jeho nasledovníkoch. Je pravda, že kritika predstaveného, šéfa, riaditeľa, predsedu vlády je veľakrát nemožná - nie kvôli politickému systému, ale kvôli schéme správania a myslenia, kvôli zdedenej kultúre predkov. Toto je ďalší zádrheľ, ktorý Európania nevedia pochopiť a kritizujú Číňanov, Kórejcov zo servilnosti voči vlastným politikom. Aj v tomto prípade platí - najprv študuj, spoznávaj, a potom sa vyjadruj a kritizuj priateľa z Ázie. Najprv ho pochop, a potom ponúkaj priateľské riešenia a rady pre jeho problémy, ak o ne stojí.
DOPRAVA
V Európe bol luxus myslenia dopraviť sa z miesta na miesto automobilom v 70. rokoch - a dnes bicyklom. V Ázii je to naopak.
Moja poznámka: Úplny súhlas. Bicykle priam vymizli, mestá sú obalené do romantického oparu smogu.
SPOLOČENSKÉ KONTAKTY
V Nemecku (Európe) ľudia majú menej priateľov, menej priamych kontaktov. V ˇAzii je to úplne naopak. Temer každý pozná každého, priateľ priateľovho priateľa je priateľom priateľovho priateľa. Komunikujeme s mnohými - neprekvapte sa Európania - princíp "veľkej rodiny" sa prenáša do vzťahov vášho ázijského priateľa.
Moja poznámka: Samozrejme, závisí od individuálneho človeka, avšak vo všeobecnosti platí.
RIEŠENIE PROBLÉMOV
(úplne posledný obrázok schéma vľavo)
Nemec (Európan) rieši problém priamo - ide na "vec". Jeho ázijský priateľ rieši problém tak, že sa mu snaží vyhnúť - obchádza ho, aby došiel do rovnakého cieľa.
Moja poznámka: Výstižné. Tiež závisí od jednotlivého človeka, od povahy, ja som sa stretol u ľudí z Ázie s oboma prípadmi riešenia problémov, vo všeobecnosti však Yang túto otázku dobre vystihla.
ČO SI MYSLÍME
Európan, ak je nahnevaný, dá to najavo mimikou tváre, výrazom... vidno, je nahnevaný. V Ázii, je zvykom sa usmievať, aj keď som nahnevaný.
Moja poznámka: Vo všeobecnosti áno. Toto správanie sa však aplikuje k neznámym, lebo nie je slušné dávať najavo svoj nesúhlas. Niekedy úsmev znamená znak prekvapenia, aj nevôle. Ak je ázijský priateľ v pomykove, niekedy sa začne usmievať (Európski muži, toto si zapamätajte ak sa rozprávate s pekným dievčaťom). V súkromí samozrejme, ak dvaja ľudia sa poznajú táto schéma neplatí. Viackrát som bol veľmi prekvapený, keď sa stala menšia dopravná nehoda vo veľkom ázijskom meste. Obaja aktéri - šoféri vyšli z áut, hlučne s úsmevom sa hádali. Zrazu úsmev sa okamžite premenil do bitky. Avšak aj tu - je to prípad od prípadu a nedá sa zovšeobecňovať.
Yang si všíma aj vzťah mladých a starých, starostlivosť o deti a ich miesto v rodine. našiel som však jeden prípad, kedy slovenská kultúra je určite bližšie k čínskej, ako k nemeckému príkladu - to je život starých ľudí. Pozrite si úplne posledný obrázok dole - z výstavy. na plagáte vpravo je archetyp starého Nemca - má psíka. Starý Číňan drží v ruke vnuka. myslím, že tento krásny cit k rodine, k vnúčatkám sa viac vyskytuje na Slovensku, ako ten so psíkom. Jedným z obrázkov (pozri prvý dole z výstavy) je aj typický pojem krásy - čínske či japonské dievča musí mať bielu pokožku, aby sa páčila, európska žena považuje za znak krásy slnkom opálenú pokožku. Už chápeme, prečo na toľkých obrázkoch zo starej Číny či Japonska je slečna so slnečníkom?
