Neznesiteľná ľahkosť bytia – potešili sa mnohí priaznivci Milana Kunderu, ktorí majú spoločnú jedinú vlastnosť – neovládajú anglický, francúzsky, čínsky, japonský či iný svetový jazyk, aby si plne mohli vychutnať Kunderove slová spísané do viet v posledných dvadsiatich rokoch.
Nedávno sa na českej stránke IDNES objavil článok s informáciou, že konečne bolo do češtiny preložené dielo Milana Kundery Totožnosť (L´ Identité). Dokonca s linkom na stiahnutie celého románu vo formáte PDF. No, ako to býva s takými informáciami, link bol po určitej dobe nefunkčný (vyskúšajte si sami), zásluhou agentúry DILIA, ktorá zastupuje M. Kunderu v Českej republike. A román v češtine taktiež, avšak len zdanlivo.
Google totiž na požiadanie agentúry DILIA odkaz na stiahnutie nelegálneho prekladu románu Totožnosť zmazal. Našťastie, informácie sa šíria nielen rýchlosťou blesku, ale uchovávajú sa na viacerých miestach. Prostredníctvom tohto zaujímavého blogu som našiel stránku, v ktorej odkaze ešte aj dnes bolo možné román vo formáte PDF si stiahnuť, a to v češtine. Stránka má svoju garáž v Rusku, tak asi bude ťažšie domáhať sa jej zrušenia.
V tomto blogu nenabádam, aby ste si nedokonalý a neautorizovaný preklad Kunderovho románu Totožnosť sťahovali (pokiaľ sa dá), práve by som vás poprosil, aby ste naďalej a v plnej vážnosti ctili ľudské i autorské práva (všimnime si napríklad Rusko a Čínu). Zaujímavá je iná skutočnosť: Diela autora, ktorý musel v roku 1970 vystúpiť z Komunistickej strany Československa a v roku 1975 emigroval do zahraničia, aby sa vzápätí stal jedným z najznámejších autorov na tejto planéte, vychádzajú v samizdate v Čechách aj dnes. Do dnešného dňa český autor nenapísal (nepreložil, nedal povolenie na preklad) svoje najnovšie skvosty v rodnom jazyku. Trpí tým nielen početná literárne vzdelaná česká komunita, ale aj autor sám a jeho diela. Nekvalitnými prekladmi, ich nelegálnou distribúciou, možnými súdnymi spormi. A českých ľudí netreba odsudzovať za to, že si sami romány Kunderu prekladajú – ak niekto túži po jeho literatúre, cestu k nej si nájde akýmkoľvek spôsobom, paradoxne aj návratom k praktikám z minulosti, vydávaniu samizdatov – aj keď ich šíri modernými cestami. Je to pre mnohých jednoduchšie, ako sa naučiť vychutnávať rozkoše Kunderových literárnych postáv v angličtine, či japončine.
