Keď som sa začiatkom 90-tych rokov rozčuľoval, že Slováci nepoznajú vlastný (vtedy ešte nie) štátny znak dvojitého kríža na trojvrší a chcel som na tú tému diskutovať s mojim známym, len sa na mňa s úprimnou ľútosťou nad mojou naivitou pozrel a odpovedal: Prosím ťa, pozri sa na nás dvoch – máme radi Slovensko – a čo som ja? – narážal na jeho predkov, karpatských Nemcov z oboch strán. A pozri sa na seba – vlastne na tvoju babičku z Frankfurtu, ktorou sa stále oháňaš... Obyčajní bastardi, ktorí by chceli robiť prácu za tých čistých Slovákov.
Tento rozhovor sa udial ešte pred časom, keď láskou k Slovensku prekypovali zväčša tankisti smerujúci na Budapešť a takzvaný otec národa prehlasoval, že federáciu si rozbiť nedá.
Ale aj oni dvaja, ktorých kritizovať nechcem a nemôžem, v sebe ukrývali a dodnes ukrývajú tajomstvo genetickej informácie vlastného pôvodu, ktorú im bez ich súhlasu dali predkovia a ktorú si teda vôbec nevyberali. Toto veľkolepé tajomstvo si všetci ukrývame v sebe bez toho, aby sme o ňom vôbec niečo vedeli.
V čase rozhovoru mal americký vedec talianskeho pôvodu Luigi Luca Cavalli – Sforza rozbehnutý výnimočný projekt výskumu pôvodu moderného človeka na základe rozboru genetickej informácie, ktorú si každý človek nosí so sebou. S ňou aj všetky mutácie, ktoré v jeho predkoch vznikli počas dlhodobej evolučnej cesty a ktoré dali DNA každého človeka jedinečnosť. Na základe výskumu haplotypov chromozómu Y vzoriek DNA žijúcich ľudí v rôznych častiach sveta a spojením genetiky s archeológiou, antropológiou, lingvistikou a ďalšími prelínajúcimi sa odbormi vyprodukoval so svojim tímom vynikajúce práce – História a geografia ľudských génov (1994), Gény, ľudia a jazyky (2001), Genetika ľudských populácií (1999), Kto sme? (2004) a ďalšie.
Dnes sa výskumom pôvodu jednotlivca a ľudstva na základe rozboru genetickej informácie haplotypov chromozómu Y (infomrácia prechádza len z otca na syna) alebo mitochondriálnej DNA (mtDNA – po línii matky) zaoberajú mnohé renomované vedecké inštitúty, ale aj súkromné gene-banky. Tie za poplatok za dodanú vzorku vypracujú genealogický výskum záujemcu, ale nie len niekoľko storočí dozadu, avšak hlboko do minulosti našich dejín.
Tak je možné vystopovať nielen možnú príbuznosť jednotlivca napríklad s Džingischánom, ale vytvoriť takzvaný genetický geografický atlas územia (Európy, Slovenska), ktorý napovie o skutočnom pôvode ľudí žijúcich na skúmanom území. Je veľká škoda, že takýto atlas vo vzťahu k Slovensku ešte nebol publikovaný, možno by sme sa vedeli hlbšie zamyslieť nad klasickou otázkou: Kto sme, odkiaľ pochádzame, ale hlavne... kam ideme. Možno by sme sa nadniesli aj nad naše stredoeurópske žabomyšie vojny... aspoň poniektorí.
Vedeli ste napríklad, že genetická informácia Európana síce čiastočne potvrdzuje rozdelenie národov aj podľa migrácie na základe lingvistiky, ale ju úplne nepodporuje? Teda je silná spojitosť ugrofínskeho jazyka a ugrofínskej genetickej výbavy u Fínov, ale vôbec neplatí na Maďarov? Naopak, platí u Švédov, Lotyšov či Litovcov? A nepotvrdzuje sa genetická jednota, príbuznosť Slovanov?
Vedeli ste, že dnešní Maďari sú menší nositelia ázijsko-uralských (ugrofínskych) génov ako Slováci? Že Slováci nie sú geneticky tak blízki Čechom, ako napríklad Bielorusom a Poliakom a to nie kvôli tomu, že sú z lingvistického hľadiska Slovania? Že Nóri a Slováci sú si v určitých ukazovateľoch geneticky bližšie, ako Nóri a Dáni?
Vďaka niektorým pracoviskám UK v Bratislave a slovenským vedcom, ktorí sprístupnili svoje vzorky zo Slovenska a zapojili sa do tímu vedcov skúmajúcich túto problematiku bolo možné dozvedieť sa viac aj o nás, a to v európskych súvislostiach. Poďme sa teda pozrieť na čiastkové výsledky výskumov posledných rokov, ktoré môžu byť neúplné, ale o to sú zaujímavejšie.
Ale začnime pekne po poriadku, v druhej časti.
Poznámka: linky na stránku Luigi Luca Cavalli - Sforza:
http://www.imss.fi.it/milleanni/cronologia/biografie/cavalli.html
http://med.stanford.edu/profiles/Luigi_Cavalli-Sforza/
a na jeho publikácie cez Amazon:
