Ráno cestou do hmly

Stretol som ju skoro ráno. Hmla sa zdvíhala z údolia. No ona, priam každou bunkou jej starej, zošúverenej tváre, snažila sa získať pohladkanie slnečných lúčov a tešila sa z nich, ako malé dieťa. Stretol som ju cestou tam, kam chodieva každé ráno, tam, kde chodievali jej predkovia a budú aj jej potomkovia. Lebo o chvíľu, znovu všetko sa zahalí do studenej zimy šera. A ja som prijal aspoň chvíľu byť hosťom na jej ceste v krajine, kde ľudia žijú v oblakoch a ich duše dotýkajú sa neba.