Pred desiatimi rokmi som sa na chvíľku zatúlal do jeruzalemských uličiek. Dotkol som sa Múru nárekov, vystúpil som na Chrámovú horu. Navštívil som aj miesto narodenia Ježiša Krista v Nazarete, skúmal som, či Mŕtve more je naozaj mŕtve. Ale čo ma najviac v kolíske našej civilizácie prekvapilo, bol môj reálny dotyk s premiešaním národov, náboženstiev, ľudí s rôznym myslením a vierou žijúcich stáročia vedľa seba. Chápal som, že táto zasľúbená zem je tak zvláštne pokojná len zdanlivo.
Izraeliti sa od ostatných národov Blízkeho Východu vzdialili a oddelili kultúrne a nábožensky pred niekoľkými tisícročiami. Naozaj, v hebrejskom a arabskom jazyku možno nájsť veľa rovnakých a podobných slov. Nečudo, oba patria do jednej skupiny semitských jazykov. Ako je to s genetickou príbuznosťou Židov a Arabov? Tím izraelských a nemeckých vedcov pod vedením Almuta Nebela (Hebrew University-Hadassah Medical School) zverejnil v roku 2001 prácu, v ktorej porovnávali genetickú príbuznosť troch izraelských skupín (aškenázski, sefardskí a kurdskí židia) s arabskými národmi (Palestínčania, Sýrčania, Iračania), ale aj s Turkami, Arménmi, moslimskými Kurdami a ďalšími národmi.
V štúdii ma zaujali dva dôležité fakty:
1. Židia sú genetickí bratia Arabov
Tajomstvom k tomuto ani nie tak šokujúcemu objavu je haploskupina chromozómu Y, ktorá sa označuje HG9. Jej podskupinami sú Eu 9 a Eu 10. Haploskupina HG9 je prítomná takmer rovnakou mierou u Židov, ako aj Arabov. Geneticky najbližšie sú Židia Iračanom (Livshits, 1991), Kurdom, Palestínčanom a Turkom. Pôvod týchto štyroch etník možno vystopovať až k ich spoločným predkom do oblasti Úrodného polmesiaca (územie medzi Čiernym, Kaspickým morom a Irakom). Čo je ale zaujímavé, Kurdi lingvisticky i rasovo patria k Indoeurópskym národom, a Turci k turkickým národom, nie k Arabom a Židom (Semiti). Tu sa opäť potvrdzuje to, čo pri vzťahu Maďari – okolité slovanské národy, teda že genetická príbuznosť nie vždy korešponduje s jazykovým pôvodom. Expanziu nositeľov haploskupiny HG9 možno datovať do obdobia spred cca 9000 rokov.
Z tohto pohľadu, pokiaľ berieme do úvahy genetický pôvod národa, budeme čiastočne musieť v budúcnosti aj revidovať triedenie národov na Indoeurópske, Ugrofínske, Turkické, Semitské a iné. 2. Všetky skupiny Židov sú si geneticky takmer úplne príbuzné
Židia po diaspóre žili roztrúsene na mnohých miestach starého sveta. Rozdeľujú sa na tri skupiny – aškenázski židia (tí, ktorí emigrovali a žili v Európe), sefardskí židia (severoafrickí a irackí židia) a kurdskí židia. Aškenázi sa zo západnej Európy presúvali od 13 storočia do Poľska a Ruska, kde vytvorili signifikantné menšiny. Aj keď medzi obyvateľstvom Európy žili niekoľko storočí, ich genofond vykazuje len veľmi malé percento európskeho pôvodu, a to haploskupinu, ktorá sa veľmi často vyskytuje práve na Slovensku, v Poľsku a na Ukrajine.
Aškenázi sú so Sefardmi a kurdskými Židmi geneticky takmer totožní, aj napriek tomu, že žili viac ako tisíc rokov od seba oddelene.
K obrázku: 1 = Sardínčania; 2 = Taliani (stred); 3 = Kalábrijci; 4 = Gréci; 5 = Macedónci; 6 = Ukrajinci; 7 = Turci; 8 = Libanónci; 10 = Sýrčania; 12 = Gruzínci. Dáta v Nebelovej štúdii: 9 = Židia; 11 = Palestínski Arabi, 13 = muslimskí Kurdi. Zdraj: A. Nebel a kolektív: Y Chromozómy Židov a národov Stredného Východu
Aj tento genetický výskum, ktorý uskutočnili izraelskí vedci potvrdzuje, že bariéry, ktoré v sebe nosíme, nie sú veľakrát pri geograficky blízkych národoch, genetického pôvodu. Práve naopak – DNA (v tomto prípade mužský Y chromozóm) dokazuje, že pôvod historicky silnej averzie a nenávisti medzi niektorými národmi nezapríčiňujú gény. Bariéry sú v našich mozgoch a srdciach, nie v našich génoch. Práve kultúra, náboženstvo, civilizácia, ktorá robí Židov Židmi, Kresťanov Kresťanmi a Arabov Arabmi, je tou najväčšou prekážkou vzájomnému porozumeniu a úcte jedných k druhým. To je to vyhranenie, sebaidentifikácia, pocit nadradenosti nad ostatnými, jediná a výnimočná pravda „len u mňa“, ktorá prináša nenávisť, zlo, a aj smrť tak, ako to vidíme v dnešných dňoch (a prakticky posledné desaťročia stále) v oblasti Blízkeho Východu.
Bariéry vo vyššie uvedenom texte sú dvojakého druhu: Aj keď Židia a Palestínčania, Kurdi, Iračania sú si genetickí bratia, náboženstvo a rôzne kultúrne východiská a smerovanie ich premenilo na nezmieriteľných nepriateľov. Na druhej strane, aškenázski Židia žili v Európe spolu s väčšinovým obyvateľstvom vyše tisíc rokov – ale vďaka kultúrnym rozdielnostiam ich genofond bol len malou mierou ovplyvnený Európanmi.
Na príklade Izraelcov a Arabov vidno, čo môžu robiť kultúrne a náboženské rozdiely, neústupčivosť, tvrdosť myslenia, lpenie na nezmyslených princípoch „svojej jednoznačnej pravdy“ z oboch strán. Samozrejme, hľadajme aj my rozdiely medzi Slovákmi a Maďarmi, Čechmi, Nemcami či Poliakmi, medzi katolíkmi a evanjelikmi, medzi veriacimi a neveriacimi. Hľadajme umiernenosť voči iným, ale uchovávajme a chráňme si naše tradície. Majme čo najviac vedomostí o tom, čím sme práve my, Slováci, jedineční a strážme si naše kultúrne poklady. Ale nesúďme, kto z nás je lepší a kto má pravdu. Lebo v podstate sme väčšina z nás, v Strednej Európe, ľudia s rovnakými predkami, históriou, s rovnakým myslením a cítením. Ak si toto neuvedomíme, môžeme sa dostať do nezmyslených slovných osočovaní a vojen. A tu naozaj platí – brat proti bratovi.
Práve Stredná Európa môže ostatných učiť o jednote myslenia v rozmanitosti kultúr. Uchovajme si tú jednotu, aj rozmanitosť. Aj keď vždy si bráňme a chráňme to svoje, ale prostriedkami hodnými našej veľkosti.
No, opäť ako odmena pre verných čitateľov týchto nezáživných textov ukážka pesničky izraelskej skupiny Guy Kark and Between Times z albumu Canaan. Je jedna z mojich najobľúbenejších. Tie piesne totiž spájajú židovskú a arabskú hudbu, melódiami, hudobnými nástrojmi, srdciami. A tak to má byť.
