Mužský Y chromozóm DNA, čiastočne i ženská mtDNA dovoľuje to, čo by bolo pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné – potvrdiť, alebo vyvrátiť teórie o pôvode a migračných vlnách jednotlivých populácií. Ukazuje nám i to, že z genetického hľadiska, teda v hĺbke, sme niečo iné, ako nám to vysvetľujú klasické teórie rás a lingvistických rodín. Ak jedinec rozpráva po slovensky a mal slovenských predkov až po Adama, neznamená to, že je Slovan (z genetického hľadiska, samozrejme). Tento jav je ako vody mora – na povrchu búrka zdvihne vysoké vlny, voda sa prelieva veľkou rýchlosťou, pod hladinou je však kľud a pokoj, a v hĺbke zase tečie morský prúd opačným smerom. Naše gény ukazujú niečo podobné – slovanské povrchové vody trošku rozčeria genetický prapôvod, ale on si z toho veľa nerobí – už číha v červených líčkach lásky našej dcéry, aby sa znovu objavil v potomkoch. A takto v nás nerušene putuje niekoľko tisícročí aj tajomná haploskupina HG3.
Už nestor genetickej geografie Cavalli-Sforza rozdelil európsku populáciu na päť signifikantných a niekoľko minoritných haploskupín (veľmi laicky sú dva druhy variácií v DNA mužského Y chromozómu, jedny rýchle – nimi je DNA každého jednotlivca jedinečná, a pomalé – ktorých vznik možno vystopovať pred tisícmi, či desaťtisícmi rokov a nosia ich v sebe veľké skupiny mužov. Sekvencie DNA, ktoré dovolia jednotlivé gény zoskupiť do rovnakých skupín, sa volajú haploskupiny – haplogroups – HG).
Zaujímavé je, že haploskupiny DNA chromozómu Y čiastočne prekrývajú, ale vôbec nepotvrdzujú rasové, či lingvistické rozdelenie Európy. Na jednej strane, identifikujú genetickú jedinečnosť Baskov, na druhej strane, nepotvrdzujú genetické bariéry medzi jazykovo ugrofínskymi Maďarmi a okolitými slovanskými a germánskymi národmi Strednej Európy. Alebo, poukazujú, že Slováci a južní Nóri sú si bližšie geneticky (nielen hrou na hádzanú pohárikmi), ako Slováci a Dáni.
Päť signifikantných haploskupín Európy sú HG1 (najväčší výskyt na západe Európy, ich pôvod je v paleolitických lovcoch a zberačoch doby kamennej), HG2 (celá Európa, vyše 50 percent génov obyvateľov bývalej Juhoslávie, ale aj 30 perc. Britov – neolitické vlny prisťahovalcov, ktorí priniesli poľnohospodárstvo cca pred 10 tisíc rokmi do Európy), HG3 (najväčší výskyt – vyše polovica v Poľsku, na Slovensku, Ukrajine, v Kyrgyzstane – záhadná skupina s pôvodom výskytu nad Čiernym morom, resp. v Strednej Ázii), HG16 (takzvaná ugrofínska haploskupina – v sebe ju nosia muži Fínska, Laponska, baltských krajín, minoritne na Slovensku i Maďarsku) , a HG21 (severoafrická haploskupina – u Španielov, Grékov, Talianov, obyvateľov bývalej Juhoslávie).
Popis k obrázku: HG3 (okrová), HG1 (zelená), HG2 (modrá), HG16 (žltá), HG21 (čierna)
Poznámka: Obrázok je starší, z roku 2000. Napr. u Ukrajincov je HG3 vyššie, ako vidno z obrázku, u Rusov (severných) nižšie.
V začiatkoch geneticko – geografických výskumov sa samozrejme vedci zaoberali pôvodom obyvateľov svojich krajín – v západnej či južnej Európe. Až neskôr si začali všímať veľmi zaujímavú haploskupinu chromozómu Y mužskej DNA, ktorá sa síce vyskytovala v najväčšej miere na východe Európy, ale nekorešpondovala so slovanským jazykovým základom ich obyvateľov. Naviac, keď nezvyčajne vysoké percento týchto génov preukazovali južní Nóri na jednej strane a Kyrgyzovia, Indovia či Iránci na strane druhej, záhada bola na stole.
Slováci môžu byť poctení, že ich populácia vykazuje okolo 50 percent genetickej výbavy práve haploskupinu HG3 v DNA chromozómu Y (alebo v iných vedeckých prácach aj: R1a, M17, EU19, najnovšie identická s 49a,f Ht11 haploskupinou). Spomenutý Cavalli-Sforza naznačil, že predkovia nositeľov HG3 mohli byť Kurgánsky ľud (ospravedlňujem sa, neviem ich slovenský názov – Kurgan people), ktorý sídlil v piatom a štvrtom tisícročí pred Kristom nad Čiernym morom v oblasti dnešnej Ukrajiny. Práve tento ľud považujú viacerí vedci za predkov Indoeurópanov, alebo nositeľov indoeurópskej civilizácie, z ktorej vznikli najväčšie kultúry dnešného sveta – grécka, rímska a položartom poznamenávam vlastne i anglosaská (možno raz ju tak pomenujú naši potomkovia). Kurgáni boli mierumilovní, domestikovali koňa, chovali domáce zvieratá, používali dvoj- i štvorkolesový voz, vyrábali kovové predmety. Dnes to znie prirodzene, ale v tých časoch Kurgáni posunuli ľudskú civilizáciu na novú úroveň. Rozšírili sa postupom času do Európy v línii Ukrajina – Poľsko – Nemecko a odtiaľ do jej ostatných častí. Iné teórie tvrdia, že proto – Indoeurópania sa zo svojej pravlasti šírili nielen západným smerom, ale aj na východ. Ich expanziu dávajú do súvisu s tzv. Árijcami, ktorí vtrhli do Indie a zaviedli kastovníctvo. Genetické výskumy túto teóriu nepotvrdzujú, lebo vysoké percento HG3 majú aj juhoindické spoločenstvá, a príslušníci nižších kást. Naopak, najnovšie dáta ukazujú súvis medzi najvyššími kastami v Indii a prišelcami z oblastí vzniku Indoeurópanov. Podľa kritikov týchto teórií je vznik mutácie HG3 datovaný nie do obdobia cca 6000 pred Kristom, ale 10000 pred Kristom, čo by znamenalo, že ich pôvodným nositeľom je kromaňonský človek. Otázok je viac ako odpovedí, s novými výskumami prichádzajú aj nové vysvetlenia. Isté však je, že HG3 mutácia sa šírila smerom do oblastí dnešného Slovenska práve z kolísky indoeurópskej kultúry a zanechala v dnešných Slovákoch výraznejšie stopy, ako v ich tzv. západoeurópskych bratoch.
Nedovolím si zavádzať, ale v SR ich pokračovateľmi mohla byť tzv. lengyelská kultúra v štvrtom tisícročí pred Kristom (následník kultúry s lineárnou keramikou). Zabúdame, že práve táto kultúra aj podľa najnovších archeologických nálezov vo východnom Nemecku, Rakúsku, na Morave, Slovensku, Poľsku i Maďarsku vykazuje znaky veľmi vyspelej civilizácie, porovnateľnej so starovekými civilizáciami Egypta i Mezopotámie.
K obrázku: Predpoklad prapôvodu HG3 (červená), HG1 (modrá), HG2 (fialová) v dobe ľadovej
Haploskupina HG3 je pre Slovákov charakteristická. Zo vzoriek DNA ľudí, ktorí svoj pôvod majú na Slovensku, okolo 50 percent sú nositeľmi HG3. Vyššie, alebo podobné percento vykazujú Poliaci, Bielorusi, Ukrajinci, Maďari, východní Nemci, najvyššie Kyrgyzovia, menej signifikantne tiež Česi, Rusi, východní Iránci, ale i Nóri a Baltovia. Centrum vzniku a najvyššieho výskytu HG3 s najväčšou pravdepodobnosťou boli stepné oblasti medzi Čiernym morom a Strednou Áziou. HG3 možno identifikovať v DNA mužov od južného Nórska (a Orknejských ostrovov) cez Poľsko, Slovensko, Strednú Áziu, až po Indiu a západnú Čínu. Tieto gény naopak sú slabo zastúpené v populáciách západnej a južnej Európy, Blízkeho a Stredného Východu, úplne chýbajú v Afrike a u pôvodných obyvateľov Ameriky.
Aj tu platí pravidlo, že HG3 síce poukazuje nepriamo na predkov Indoeurópanov, ale veľmi silno je tiež zastúpený geneticky u „papierovo“ neindoeurópskych národov: Maďari, Kyrgyzi, južní Indovia, severní Pakistanci, sporadicky západní Číňania, teda všade tam, kde prebiehala silná medzikultúrna interakcia.
Ako sa proto – Indoeurópania rozšírili do Európy? S pomerne vyspelou civilizáciou, ktorú si vytvorili (poľnohospodárstvo, chov zvierat, výroba kovových nástrojov) prenikali do Anatólie, na západ i na východ. Keltsko – románska skupina osídlila strednú, južnú a západnú Európu, baltsko-slovansko-germánska skupina oblasti od ruských stepí po sever Európy. Nasledovalo delenie na jazykové skupiny, ktoré poznáme dodnes. Haploskupina HG3 ostala pomerne dobre zachovaná v ľude, ktorý dnes žije v priestore Strednej a Východnej Európy a takmer zanikla tam, kde žilo pôvodné paleolitické obyvateľstvo Európy, alebo potomkovia imigrantov z oblastí severnej Afriky a Blízkeho Východu (nositelia HG1, HG2, HG9, HG21).
Linky:
Ak niekoho zaujíma, prečítajte si, ako vidia HG3 Nóri, Baltovia, ľudia Karakalpaku (Stredná Ázia), a odborníci a laici na jednej z internetových diskusií o genetike.
