Neviem, čím to je, ale zaujala ma zaujímavá tendencia. Sídlo Zla sa v minulom storočí najprv rozdelilo medzi Moskvu a Berlín, pričom nemecký národný socializmus nakoniec zvíťazil nad sovietskym komunizmom a ľudská civilizácia musela zasiahnuť, aby ho zlikvidovala. Potom Zlo obrazne povedané odišlo na východ a s malými prestávkami tam odvtedy zostalo. Hádam tam majú lepšie podmienky na to, aby sa zakorenilo a poriadne rozvinulo.
Myšlienkový vzorec obyvateľov geopolitického priestoru medzi týmito dvoma bývalými centrami sa však viac-menej nezmenil, len sa presunul zo západu na východ, od fašistických štátov ako Tisov Slovenský štát a Szálasiho Maďarský štát až po Putinovo Rusko. Príklon k autokratickým typom vlády zostal a pevná ruka silného vodcu dodnes fascinuje občanov týchto území.
Od západu na východ tak môžeme pozorovať akúsi deliacu čiaru medzi popularitou straníckej parlamentnej demokracie a autokratickou samovládou, ktorá sa dnes a v našom stredo a východo-európskom priestore nachádza nie celkom jednoznačne niekde v Českej republike a Poľsku. Niekedy mám pocit, že ani tu nie je pevne ukotvená a môže sa zo dňa na deň posunúť z Prahy na západ, ale našťastie stále prevláda tá časť spoluobčanov, ktorí sa považujú za súčasť západnej Európy a nechcú sa znovu dostať do ruskej zóny vplyvu.
Znepokojujúci je len rastúci počet naivných snílkov o akomsi neutrálnom moste medzi západom a východom, o akejsi iluzórnej českej ceste. Rovnako alarmujúca je vysoká popularita jedného z predstaviteľov tohto autokratického trendu tatársko-byzantského typu u nás, nadnárodného korporáta Andreja Babiša a jeho poslušných bábok v hnutí ANO. Čo je naopak upokojujúce, je fakt, že naša spoločná cesta sa rozišla a už nie sme v spoločnom štátnom útvare so Slovákmi.
