V praxi ide o to, že žena zavolá do rádia a povie:“mám záujem odtestovať svojho priateľa či by šiel na „rande“ s inou ženou.„ Čo si o tom myslím? A čo si o tom myslíte vy? Je to len zábavka? Je to ozaj test lásky? No... Neviem. My ľudia máme potrebu mať vo všetkom istotu. Všetko si chceme overovať. Najprv si povieme „milujem ťa“ a potom sa stávame neistými. Čo ak to nemyslel vážne? Čo ak mi klame? Čo by urobil keby ho zavolal niekto na rande? Miluje ma tak ako ja jeho? Pod týmto tlakom neistoty, neskôr konáme a robíme „hlúposti“. Čisto hypoteticky keby ma takto chcela testovať moja hypotetická priateľka, asi by som mal pocit, že mi neverí. Mal by som z toho nepríjemný pocit. Po čase by som jej musel povedať o svojich pocitoch o tom, že to „testovanie lásky“ mi prekáža lebo ju ľúbim a láske nesvedčí keď ju niekto pokúša. Ako hovorí Coelho „Láska nie je zvyk, záväzok, či dlh. Nie je tým, čo nás učia romantické piesne. Láska je. Bez definícií. Miluj a príliš sa nepýtaj. Len miluj.“ Názor na tento „projekt“ si vytvorte sami. Ja som možno len málo pragmatický, alebo príliš naivný.
