Ráno vstávame a utekáme do práce kde trávime celý deň. Jasné musíme sa postarať o deti, poplatiť účty a iné veci.... No je to ozaj tá najlepšia alternatíva pre naše deti?? Či skôr pre nás?? Radšej zaplatíme opatrovateľku, teda cudziu osobu aby sa venovala našim deťom ako by sme sa im mali venovať my rodičia... Z práce prídeme uťahaný a ani sa nečudujem, že už sa deťom nevládzeme venovať... Zavoláme už len do pizzerky a objednáme zdravú večeru...
Tento život je náramne stresujúci... Je to zradná doba... Ak sa dostaneme do blúdneho kruhu tejto mašinérie je ťažké vystúpiť... Kto to všetko poplatí??? Mám dom na hypotéku, mám auto na leasing a ešte 10 vecí na splátky.... No asi som momentálne otrokom doby... Do práce musím, s deťmi byť skoro ani nemôžem a manželku vidím už len sporadicky.... Žeby takto mal vyzerať obraz vyspelej spoločnosti?? Noo mám pocit, že naši predkovia možno nedosahovali takýto technický pokrok no boli v mnohom vyspelejší... Nepotrebovali hypotéky, aj bez leasingu sa zaobišli. Žili v malých domoch plných lásky.... My žijeme vo veľkých no prázdnych budovách... Kde aj tak iba prespávame.. A ráno ide každý svojim smerom...
