Je zaujimavé ako sa naša spoločnosť k týmto sviatkom zachováva. Vo veľký piatok plné supermarkety, ľudia sa na seba nevraživo pozerajú, každý sleduje len svoje záujmy. Je smutné, že akurát v ten deň sa všetci náhlia s plnými košíkmi k pokladniam, so super akciovým tovarom. Pokladne plné ľudí ktorí šalejú a niesu schopný čakať ani minútu. Ani minútu, ani sekundu. Ticho je niečo nepoznané. Je to tabu dnešného sveta. Za celé dni niesme schopný sa stišiť. Niesme schopný sa zamyslieť nad významom pôstu, veľkého piatku a dalších po sebe idúcich dní. Je smutné, že v našej krajine, ktorá sa pokladá za kresťanskú, reálne nič nenasvedčuje tomu žeby sme ozaj kresťanmi aj boli. Dnes je vraj veľký piatok..... Vraj. No ak si dneska niekto pozrie program na komerčných televíziach zistí ako veľmi sa pohľad na veľkú noc zmenil. Ako každý z vysoka kašle na nejaké posolstvo nejakého bezvýznamného sviatku, ktorého hlavným motívom je aj tak príchod jari, oblievačka a šibačka. V správach som sa ani o veľkom piatku nedozvedel. No samozrejme som sa dozvedel, že dnes je deň zeme. No super..... Je zaujimavé, že keď veľký piatok pripadne na dátum nejakého iného „významného" dňa, tak sa na veľký piatok úplne zabúda. Akoby už v tejto spoločnosti úplne stratil význam.
Možno je to len môj osobný pocit no zdá sa mi, že každým rokom sa akoby vytrácalo duchovno z nás a akoby sme hľadali len materiálno. Smutné na tom je len to, že ak budeme staviať len na materii, časom zistíme, že hoci máme všetko aj tak nám niečo chýba. A tak ja len dúfam, že sa z nás nestanú ľudia síce s plnými peňaženkami no prázdnymi srdcami.
