Počuli ste o mestách ako Timgad, Djemila či Tipasa? Dajte si mestá do internetového vyhľadávača a uvidíte mestá, ktoré sa nikde inde nedajú vidieť. Nielen krásne zachované amfiteátre, ale aj ulice, námestia, budovy, chrámy. Tu nepotrebujete žiadne nákresy, ktoré by vám ukazovali ako asi mestá vyzerali. Aj človek s minimálnou predstavivosťou si urobí krásny obraz o rímskych mestách. Mňa najviac fascinovali miestne staroveké trhoviská, kde uvidíte staré mierky, nápisy v latinčine, ktoré oznamujú o pravidlách na trhu. Alebo neboli krajšie tie mozaiky na podlahách bohatých rímskych občanov? Alebo tá fontána v strede námestia?
Prechádzam sa tu sám po starých kamenných kvádroch, ktoré by vedeli rozprávať, koľko rímskych vojakov tadeto prešlo. Zájdem pri jednom obchodnom dome napravo a vidím obrovskú sochu boha Jupitera. Len tak. Trochu si pripadám ako v nejakom filme, akoby som prišiel do mesta duchov. Môžem vojsť kamkoľvek a žiadne zátarasy tu nie sú. Mestá sú to obrovské aj z dnešného pohľadu.
Staré chrámy stu stále stoja. Keby im nechýbala strecha, tak si poviete, že veď to tu muselo byť postavené pred 200 rokmi. Neboli tu až tak silné zemetrasenia, ktoré by zničili krásu antických miest a ani tadeto neprešlo toľko dobyvačných vojsk. Ak prekonáte strach z neznámeho Alžírska a z obavy, ktorú nevieme ani poriadne pomenovať, budete odmenený tak isto ako ja. Veď kto by sa nechcel sám prechádzať po antickom rímskom meste?
Ak však už sem prídete, musíte letieť aj na samotný juh Alžírska, kde miesto rímskeho kameňa vládne Sahara. Nekonečné more piesku od nevidím do nevidím. Moje putovanie začalo v meste Djannet, ktoré je oázou, kde teplota v lete nepadne pod 45°C.
Nasadneme do terénnych áut a ideme na 5 dní cez alžírsku Saharu. Doteraz neviem podľa čoho sa orientovali. Podľa pohyblivých dún? Podľa svetla? „Od narodenia sa tu pohybujem a neviem sa stratiť. Zas keby som prišiel do tvojho mesta, stratím sa.“ Hovorí vysmiaty sprievodca a kamarát Tarek, ktorý pochádza z kmeňa Tuaregov.
Sahara to nie je len piesok a piesok, ale aj mnoho kamenných útvarov či roklín s kamennými kresbami, ktoré tu nakreslili rôzne karavány. Tie prechádzali z bájneho Timbuktu smerom k stredozemnému moru. Denne prešli tak 25 kilometrov a prespávali v rôznych kamenných previsov, ktoré poskytovali vyslobodzujúci tieň. Aj my sa skrývame okolo obeda pred vražednou teplotou, ktorá ukazuje plus 57. A tak len ležíme, oddychujeme a je tak teplo, že aj muchy prestali lietať. Keď však teplota trochu padne, my vyrážame na cesty. Cez piesočné duny, ktoré sú vysoké aj 600 metrov k hlbokým kaňonom, ktoré sa v zime naplnia vodou.
Sahara vás neprestane baviť. Každú chvíľu sa prostredie mení. Raz je piesok žltý a potom odrazu snehobiely, že musíte zavrieť oči ako sa slnko odráža. Niekedy je okolo vás samá duna a potom planina, že ani biliardový stôl nie je rovnejší. 5 dní jazdíme, objavujeme a hlavne si užívame slobodu, ktorá tu vládne. Tu neexistujú žiadne hranice. Sme napríklad 15 kilometrov od líbyjských hraníc, ale tu nikto nestráži. Tu nie je žiaden plot či strážnik a každý sa v tom kúte Sahary riadi miestnymi tuaregskými pravidlami. Tajne dúfam, že im to vydrží čo najdlhšie.
Ak sa zbavíte strachu pred návštevou Alžírska, zažijete presne to, čo ja. Niekedy sa obávame krajín o ktorých sme nepočuli viac než si myslíme a nevieme ani poriadne povedať, čoho sa bojíme. A niekedy sa opierame o informácie, ktoré sú poriadne staré.
Text: Martin Navrátil
Cestovateľské itineráre z celého sveta nájdeš na https://www.travelistan.sk/itinerare/
