Mojím snom počas cestovania v Austrálii bolo odviezť sa obrovským kamiónom. Takéto kamióny sú tu nielen legendárne, ale aj svojou krásou patria medzi ,,pánov diaľnic“. Ako sa náš výlet jemne chýlil ku koncu, tak som prestal aj dúfať. A teraz toto. Pozrieme cez Paula a keď vidíme čím by sme mali ísť, ani nedýchame. Ideme!
Obrovský kamión značky Western Star s 42 metrovou vlečkou a 40 tonovým nákladom. Už len nástup do kokpitu - ako som to miesto nazval - patril k malým lezeckým výkonom. Usadzujeme sa do pohodlných kresiel a pozeráme na diaľnicu a autá z vtáčej perspektívy. Paul zaradí svojou obrovskou pákou, kamión si poriadne kýchne, zatrúbi a vyrážame na cestu smerom na juh do Brisbane v celkovej dĺžke 1700 kilometrov. Sen sa začína plniť.
Paul zjavne nemá rád cesty, keď je sám a preto nás zavolal, aby sa s niekým porozprával. Má 24 rokov, bývalý rugbista a baník v medenej bani sa dal na prácu, ktorú celá jeho rodina robí desaťročia. Keď vidím jeho tetovania a svaly, tak sa jemne obávam. Ale v skutočnosti je to veľmi prívetivý chlapík s večným úsmevom a optimizmom.
Postupne nám predstavuje svoj stroj. Je naňho hrdý a stará sa oňho s veľkou láskou. Len palubná doska vyzerá ako keby patrila do lietadla. 19 rôznych tachometrov, 23 gombíkov, obrovský volant a prevodová páka veľká ako baseballová palica. Vzadu posteľ s klimatizáciou a ďalších rôznych vymožeností, o ktorých som ani netušil, že sa dajú dať do kamiónu. Samotné šoférovanie tohto stroja je pre mňa záhadným umením. Sám poriadne neviem odhadnúť zatáčky, parkovanie...
A koľko taký stroj stojí? ,,Tento niečo cez 300 tisíc eur.“ Cena veľmi dobrého domu v Austrálii. ,,Pravidelne jazdím na trase Sydney – Cairns. Robota je to skvelá a som sám sebe pánom.“ O robotu Paul nemá núdzu, skôr naopak. Ale ako sám priznáva, radšej berie kým môže. ,,Platím hypotéku, detské krúžky a školu pre deti. Nechcem, aby skončili ako ja.“ Veľmi sa tomu čudujeme, lebo táto ťažká práca je tu nadštandardne platená. Za každý kilometer dostane 0,60 austrálskych centov a pri jednej jazde cez 1700 kilometrov, ktorú spraví za 3 dni. Ročne príde až k 150 tisíc AUD. K tomu treba prirátať rôzne benefity, diéty a podobne.
Celý čas, ak sa dá sa rozprávame. Viac ho zaujíma odkiaľ sme, čo tu robíme a aký je náš názor. Napriek tomu, že Paul ešte nebol nikdy v živote mimo Austrálie, tak vie, kde je Slovensko. Asi aj vďaka tomu, že jeho veľký kamarát je z Chorvátska. ,,Je to môj sen dostať sa do Chorvátska a dať si tie ich národné jedlá. Nikam inam nechcem, len do Chorvátska.“ A hneď nám púšťa svoju najobľúbenejšiu pesničku Maria. Silné balkánske tóny ho privádzajú do varu viac, než dovtedy púšťané silné hard rockové piesne. Repro sústava je na dokonalej úrovni. Nie som v nejakom klube či bare? ,,A túto poznáš?“ Paul má radosť v očiach, že môže niečo niekomu pustiť. Má lepší prehľad o chorvátskych piesňach ako nejeden Slovák.
A čo jazda? Ten pohľad je nezabudnuteľný. Šinieme si to po cestách a všetky autá sú oproti nám také bezmocné. Na kruhovom objazde sa toho monštra všetci boja a Paul je z toho šťastný, že má najväčší stroj a tiež najsilnejší. Veľkú starosť mám z toho, či sa počas cesty v noci pri náraze niečo nepoškodí. Jazdiť za tmy je totiž nebezpečné kvôli kengurám. Paul sa ironicky usmeje a ukáže na veľký nárazník. ,,Aj keby to bola tonová krava, tomuto sa nič nestane.“ Ani nie za pár hodín sa presvedčujeme na vlastné oči. Veľká kengura stojí v strede cesty. Nereaguje na silnú trúbu. Kamión ju prevalcuje. ,,Viem, čo si myslíš. Ale nemôžem pribrzdiť, lebo za sebou mám tony nákladu. A to by ma mohlo zabiť. A uhnúť s týmto? Žiaľ nedá sa. Paul má dve deti a manželku. Chýbajú mu najmä deti. Manželku, ktorá je vraj známa fotografka, spoznal pred 8 rokmi. Možno aj preto mu táto práca vyhovuje, lebo keby bol doma každý deň, tak si polezú na nervy. ,,Aspoň sa na seba tešíme“ Zasmeje sa poriadne svojej hláške. Sem tam komunikuje s ostatnými cez vysielačku a dávajú si echo, kde sú aké prekážky a policajti. Paul veľmi dôsledne rešpektuje každý predpis, ale niektoré nariadenia mu vyslovene prekážajú. Už len keď fajčí za volantom a nám by to vadilo, mohol by ísť pred súd. Ubezpečujeme ho, že naňho strážcov zákona nezavoláme. A hneď si šúľa ďalšiu cigaretku.
A ako sa stať kamionistom? Treba mať navyše 4 tisíc AUD, toľko totiž stojí vodičák a hlavne 2-ročnú prax. Šéf mu dal výnimku a mohol nastúpiť hneď. Svojho šéfa si váži a nedá naňho dopustiť. Toto je svet pravých chlapov, kde sa chlapské slovo dodržuje ako mantra. Čo sa sľúbi, tak sa dodrží bez odporovania. Jeho prízvuk je veľmi silný a komunikácia s ostatnými kolegami je veľmi priama. Žiadna pretvárka, domýšľanie si či podraz.
Ani nevieme ako cesta ubehla rýchla. Ak by mi niekto povedal, že 1700 kilometrov strávime tak dokonale, neveril by som. A najkrajšie je, keď sa vám sny plnia. Lebo takýmto kamiónom sa už ani v US nedá odviezť. Odteraz vravím, že najkrajší pohľad na Austráliu je zo sedadla kamióna, ale toho poriadneho s nápisom Road train.
Text: Martin Navrátil
Našu cestu za netradičnými zážitkami môžete sledovať na https://www.facebook.com/travelistan/
