Zážitok nemusí byť len pozitívny, ale aj negatívny. Niekedy to, na čo sa tešíte najviac vás trochu sklame, lebo vaša predstava bola iná a zas to, od čoho ste nič neočakávali, vypálilo najlepšie. Neznamená ani to, čo som zažil ja, je to to najlepšie. Teším sa, že dnes čoraz viac ľudí cestuje a každý naberá svoje vlastné zážitky.
Mazar e Sharif – Afganistan
Mešita, kde je podľa povesti pochovaný Ali a je považovaná za najkrajšiu mešitu v Afganistane. Každým dňom sem prúdia tisíce pútnikov, aby vzdali hold svätcovi, ale aj vypustili holubice mieru, ktorá táto krajina nutne potrebuje. Afganistan som navštívil 3 krát a prvá návšteva bola v roku 2013. Pre mňa najväčším zážitkom bola modlitba dervišov, kedy sa každý piatok skupina mužov dostáva do tranzu.
Stromové mosty v Indii
Počas minuloročnej 9 mesačnej cesty sme spolu s frajerkou Martou Rajkovou išli pozrieť severovýchodnú časť Indie. O stromových mostoch som vážne netušil mesiac pred odchodom do Indie. Až mi kamarát Juro dal podnet, že či by som sa nešiel pozrieť na tento unikát vytvorený z koreňov stromov. Najpopulárnejší je takzvaný dvojposchodový koreňový most.
Kláštor Tawang v Indii
Zostaneme opäť v Indii a vyberieme sa do oblasti, kde sa stretávajú hranice Indie, Bhutánu a Číny resp. Tibetu. Ide o provinciu Arunachal Pradesh, kde je silná tibetská kultúra. Kláštor Tawang je mimo klasických turistických ciest a pre mňa však malo pridanú hodnotu fakt, že nás mnísi pozvali nielen k sebe, ale aj na modlitbu. To sa vám už nestane v Tibete, kde pod návalom turistov sa mnísi uzatvorili. Len cesta sem bola zážitkom. 250 kilometrov trvala v indických džípoch 17 hodín.
Trek na koňoch
Ak sa ma spýtate, čo bolo najťažšie, tak jednoznačne trek na koňoch v Mongolsku, kde sme prešli cez 250 kilometrov. Našim cieľom bolo etnikum Tsaatam, ktoré migruje pri ruských hraniciach. 9 dní bez civilizácie, mobilu, internetu...len mračná komárov, ovadov, bielych štípajúcich mušiek...
Danakil – Etiópia
Viete si predstaviť, že by ste išli na miesto, kde je priemerná teplota aj v noci plus 45°C? Najnižšie miesto Afriky, kde žije etnikum Afarov a kde dolujú soľ. Avšak cieľom bola jedna z najaktívnejších sopiek na svete Erta Ale, ktorá neustále chrlí lávu a teplota v okolí krátera je priam vražedná.
Kaieteur vodopád – Guyana
Nasadám da malého lietadla v hlavnom meste Georgetown a letíme asi 50 minút na amazonským pralesom. Vraj tu je najzachovalejší a pod nami je čisto zelený prales. Ako keby naukladali brokolice vedľa seba. Až odrazu sa objaví obrovská vodná stena v strede pralesa. 226 metrový vodopád je pre mňa jeden z najkrajších vodopádov na svete. Síce nedosahuje veľkoleposť Iquazu, ale krásny je aj v tom, že ho máte viac menej pre seba. Lebo jedine ako sa sem dostať je lietadlom.
Kolymská ďialnica
Aké je to cestovať, keď je vonku mínus 53°C? Túto otázku sme si položili s kamarátmi a vydali sa na cestu krížom cez Sibír z Jakutska do Magadanu. 2500 kilometorv cez dedinu Ojmiakon, kde bola nameraná najnižšia teplota na svete mimo Antarktídy. Zima tu dokáže divy. Vodka vám zamrzne, čerstvo ulovená ryba vám do 20 sekúnd stuhne na kosť a keď vyhodíte vriacu vodu, tak vám padá sneh. Celá diaľnica bola postavená väzňami z gulagov.
Baseball - Japonsko
Ako bývalý hráč milujem tento šport a keď som v krajine, kde sa hrá, tak sa idem pozrieť. Pre mňa osobne najlepších fanúšikov má Japonsko. Baseball je tu najpopulárnejší šport a dokonca viac ako sumo. Keď hrá Tokio Giants proti Osake, tak život v mestách sa trochu zastaví. 50 tisícový štadión sa vypredá lusknutím prsta a fanúšikovia vytiahnu svoje nacvičené animácie. Každému odporúčam aj keď uznávam, že sledovať tento šport je trochu nuda. Ale sem sa chodí kvôli atmosfére.
Moje aktuálne cesty môžete sledovať na www.facebook.com/travelistan alebo si môžete prečítať rady zo 160 krajín, ktoré spolu s Martou Rajkovou dávame na náš web www.travelistan.sk , kde nájdete všetky potrebné informácie.
