Neďaleko Novosibirsku sa nachádza Akademgorodok, kde Sovietsky zväz vybudoval mesto pre najlepších vedcov, ktorí pracovali v 31 inštitútov. Prihovorila sa mi staršia dáma a s hrdosťou mi ukazuje sovietsku pýchu. ,,Toto je tá najkrajšia sovietska architektúra v celom Rusku. Nikde nie je tak krásne ako tu. Bolo to privilégium tu žiť.“ Rozhovorila sa Oľga s medailou na hrudi. „Najkrajšie panelové domy, bohaté obchodné domy a hlavne uvoľnený životný štýl.“ Spomína s jemnou nostalgiou na staré dobré časy, ktoré tu panovali.
Akademgorodok bol založený v roku 1957 na prianie akademika Lavrentyeva. Netrvalo dlho a mesto vyrástlo do najkrajšieho mesta. 65 tisíc vedcov s rodinami tu malo vytvoriť šťastnejšie zajtrajšky. V prvých rokoch ste tu dostali západnú literatúru, počúvala sa tu zakázaná hudba a mohlo sa slobodne diskutovať. Len aby sa predbehol západ. Na druhej strane, ak ste sa sem dostali, už ste ťažšie z mesta vyšli. Mesto bolo viac menej za plotom. Všetko bolo strážené. Aby sa nikto nesťažoval, všetkého tu bolo dostatok. Žiadne rady, žiaden nedostatok. Obchody boli plné toho najlepšieho jedla a platy patrili k najvyšším v Sovietskom zväze. Viete, že tu bol vôbec prvý bar v ZSSR? Neskôr sa však uvoľnená atmosféra nepáčila Moskve a slobody boli potlačené. V meste sa museli od 70. rokov zúčastňovať povinných prvomájových pochodov, čo v ľuďoch vyvolalo odpor. Už sa nesmelo ani kriticky pozerať na marxizmus – leninizmus a slepo dôverovať moskovskému vedeniu. Keď sa blížil rozpad impéria, dotácie už neboli také veľké a ľudia túžili odtiaľto odísť. Po roku 1991 sa z mesta odsťahovala takmer tretina obyvateľstva. Dnes sa mesto postupne dostáva do bývalej slávy a univerzity a inštitúty sú už plné budúcich nádejí Ruska.
A aký mám ja pocit z tohto mesta? Určite je to najkrajšie sídliskové mesto v Rusku. Ak by som to porovnal s inými mestami inde vo svete, ktoré boli postavené pre tie najlepšie mozgy sveta, tak určite by Akademgorodok nevyhral prvé miesto a skôr by bolo na chvoste. Panelové domy sú tu oproti iným mestám v Rusku farebné, lepšie zariadené, ale architekti sa príliš nevyhrali. Na druhej strane je to mesto plné zelene, parkov a športovísk. Na hlavných triedach sa magistrát snaží o dokonalú úpravu, ale keď vyjdete z hlavných trás, dýcha na vás starý duch socializmu. Rozbité chodníky, smutné detské ihriská a nevábne prostredie.
V obchodných strediskách, kde ste voľakedy dostali to najlepšie, sa dnes predáva lacný čínsky tovar. V kinách, kde sa premietali sovietske filmy, dnes hrajú najnovšie americké filmy a v baroch hrá západná hudba. Najviac ma zaujala miestna reštaurácia, kam chodievali vedecké špičky. Ten interiér by dnes bol určite ukážkovým a dýcha tu duch 80. rokov. Zoberiete si tácku a dáma s bielou zásterou vám dá na tanier ruské špeciality. Len tá melanchólia, čo tu vládne. Nikto sa neusmieva a hudba je tiež smutná. Žiadna radosť zo života alebo z toho že bývate v niečom, čo stále patrí k tomu lepšiemu, čo v Rusku nájdete.
Vedecké mesto Akademgorodok určite stojí za návštevu. Dnes je voľne prístupné a môžete sa slobodne pohybovať kam len chcete. Možno vás zarazí, že stále je tu viac vojakov a policajtov, ktorí s kalašnikovmi strážiia tento vedecký skvost bývalého impéria.
Text: Martin Navrátil
Našu cestu po svete môžete sledovať na www.facebook.com/travelistan
