„Ženy z kmeňa Apatani boli vyhľadávané kvôli kráse a neraz sa stalo, že iný kmeň dedinu Ziro prepadol a uniesol ženy. Preto si začali dávať tetovanie cez tvár a urobili si veľké diery do nosa, ktoré sú vyplnené drevom obaleným v drevenom uhlí, aby už neboli tak pekné.“ Doba sa zmenila a nikto ich už neprepadáva a neunáša. Údolie Ziro sa rozhodlo, že toto zohavenie zakáže. Dnes tu nájdete len staré dámy a tie mladšie sa už ozdobujú podľa najnovších indických módnych trendov. Ak teda chcete zažiť niečo naživo, treba sa poponáhľať, lebo potom už to budete obdivovať len cez fotografie v múzeách a cestopisy ľudí, ktorí tu boli.
Predhorie Himalájí je známe hlbokými údoliami, ktoré nedávno patrili k nedostupným miestam. Stále sú oblasti, kde prejsť 70 kilometrov trvá 2 dni autom a kde musíte nielen šliapať cez prales, ale aj dávať pozor na rôzne jedovaté živočíchy. Údolie Ziro, kam sme sa vydali, je však prístupné a dostanete sa sem veľmi jednoducho. Napriek tomu, sem veľa turistov nechodí a oblasť má punc výnimočnosti nielen týmto zaujímavým etnikom, ale aj prírodou.
Údolie Ziro bolo prvý krát osídlené asi pred 500 rokmi kmeňom Apatani. Tak ako na začiatku aj dnes sa hlavne venujú pestovaniu ryže. Zvláštnosťou je, že praktizujú pôvodné animistické náboženstvo, ktoré nezaniklo ani pod silným vplyvom budhizmu, hinduizmu či kresťanstva. Jazyk je úplne odlišný od iných dolín v Himalájí. ,, Žiaľ, mladšia generácia postupne odchádza a zabúda aj na jazyk.“ Posťažuje si Duyu, ktorý si ako prvý založil miestnu cestovnú kanceláriu. Jeho otec je známy šaman a víta nás s tigrou čeľusťou okolo krku na znak šamanizmu. Dostávame od neho rady, že miestne ženy pri fotení na nás môžu nielen vyplazovať jazyk, ale aj hodiť nejaký kameň. ,,Odháňajú zlých duchov a obávajú sa, že im môžete ukradnúť kus duše.“ Jediný spôsob ako sa s nimi dá nielen porozprávať, ale aj odfotiť, je ten, že musíte mať miestneho sprievodcu, ktorý vás predstaví. I keď som mal pocit, že toto môže byť nejaký trik ako zarobiť navyše peniaze, nakoniec vysvitlo, že rada bola vyslovene nad zlato. Nielen, že po vás nikto nehodí kameňom či nevyplazí jazyk, ale aj sme sa dostali na dve svadby.
Viete si predstaviť, že by ste svojho manžela vyvažovali bravčovou slaninou? Aj takáto tradícia existuje. Hlava rodiny pro forma vyjednáva tú najkvalitnejšiu slaninu pre novomanželov. Je tradícia, že na začiatku sa podsúvajú tie najhoršie. Celý proces vyjednávania trvá aj dve hodiny. Všetci so záujmom sledujú zjednávanie v miestnom jazyku a popíjajú ryžové skvasené víno. Zajedá sa sušeným mäsom s čili omáčkou. Ženy veselo štebotajú, muži uznanlivo a s vášňou sledujú aukciu. Mladomanželia len sedia v kúte a nič nevravia. A sú tieto manželstvá dopredu zjednávané ako v Indii? Na moju trúfalú otázku Nomo smelo odpovie. ,,Je to rôzne. Niektoré manželstvá sú vopred dohodnuté, iní sa berú z lásky. V zásade mám možnosť voľby, pokiaľ bude rodina súhlasiť. Moji rodičia na mňa už veru aj tlačia, aby som si nevestu vybral.“ Tradície sa v tejto časti viac uchovávajú ako inde na svete a miestna vláda v Arunachal Pradesh podporuje tamojšiu kultúru a dáva nemálo peňazí na kultúrne spolky.
Údolie Ziro vo mne vyvolával pocit, ako keby som bol niekde na japonskom vidieku. Drevené chatrče na koloch v ryžových poliach a v pozadí predhorie Himalájí. Jediné, čo kazí predstavu ideálnosti, sú sem tam plechové strechy, ktoré nahradili tie prácne bambusové. V ktorom období sem prísť? Ťažká otázka. My sme sem prišli, kedy možno nie je prostredie tak fotogenické a ryžové polia ešte len čakajú, aby sa zazelenili, ale zas nám dušu pohladilo pohľad na divoké čerešne. Mali sme šťastie aj na svadby, ktoré sa v tom období konajú najčastejšie. Na zimu je tu veľký sviatok v maskách a v lete je všetko krásne zelené. Skrátka je to jedno, vždy sa tu nájde krása, ktorá vás dostane.
Text: Martin Navrátil
Našu cestu po netradičných miestach môžete sledovať na www.facebook.com/travelistan
Údolie Ziro leží od hlavného mesta Itanagar cca 4 hodiny cesty miestnymi džípmi spoločnosti Sumo. Najlepšie je vyraziť skoro ráno cca 5.00. Lístok stojí cca 3,5 eur.
Údolie Ziro leží v provincii Arunachal Pradesh a na vstup do tejto provincie potrebujete povolenie. Permit vybavíte na adrese duyutoursntravels.com. Výhodou je, že sem už môžu ísť aj individuálni cestovatelia.
Permit stojí 50 USD plus poplatok za vybavenie 2000 rupií, čo je asi 25 eur. Permit sa vydáva na 3 týždne.
Po dedine je treba miestneho sprievodcu, ktorý vás vyjde na cca 12 eur a je jedno, či ste sám alebo šiesti. Dá sa tu prejsť aj bez miestneho sprievodcu, len vaša interaktivita s miestnymi bude nulová.
Ak by ste chceli prespať u domácich, treba si tzv. ,,homestay“ zarezervovať dopredu. Cena tejto formy ubytovania je o niečo vyššia ako cena za hostely či hotely, ale má výhodu, že zažijete klasický spôsob života. Plus máte all inclusive a miestneho piva koľko hrdlo ráči.
Ak sa spoliehate, že na mieste zoženiete ,,homestay“ nedá sa a nik vás neubytuje len tak. Treba vás zaregistrovať, čo je zadarmo.
Ideálne je zostať v údolí Ziro dva dni.
Údolie Ziro viete prejsť pešo či prenajať si bicykel.
