Keď som raz vysvetľoval pre japonskú televíziu naše národné jedlo, tak sa ma kameraman na konci spýtal, že či som si z nich nerobil srandu. ,,Veď tak odporné jedlo ako môže niekto zjesť“ skonštatoval maličký Japonec a radšej si išiel dať ryžu s riasou.
Na svojich cestách skúšam všetko možné, ale priznávam, že čím som starší, niektoré ,,pochúťky“ už neskúšam. Ako naposledy sušenú opicu v Kongu ala prosciutto, ktorá tak smrdela, že aj po mesiaci mám ten puch v nose.
Húsenice – Práve v Kongu sa mi naskytla možnosť, vyskúšať živé húsenice. Presne tie veľké biele s čiernou hlavičkou. Niekto to rád živé a niekto to rád upečie zaživa a dá na to syr. Odhodlal som sa to skúsiť zjesť, keď sa to ešte poriadne hmýrilo.
Beriem do rúk bielu tlstú húsenicu, ktorá ešte viac zrýchli pohyb, keď cíti moju ruku. Okolo mňa sú diváci, čo neveria, že to dám. Prikladám na jazyk a vtedy ma prvý krát napne. Húsenica sa hmýri, pokúša sa dostať von, ale ja ju rýchlo prehryznem. Ako to chutí? Nijak. Vážne nijak. Keby som vám zaviazal oči a vy to ochutnáte, nebudete to vedieť identifikovať. Jediné, čo je vážne nepríjemné je ten pocit, keď ta húsenica vo vašich ústach exploduje. Vtedy ma naplo druhý krát.
,,Storočné vajce“ – Niekto zakopáva slivovicu a niekto vajíčka. V Číne vedia spraviť vajce na x spôsobov a jedným je aj toto čierne čudo. Keď dáš dole škrupinku, tak to nesmierne páchne. Usmieva sa na teba čierna želatína a pod ňou je niečo tyrkysové. Ufff. Ale keď to zješ, chutí to ako klasické vajíčko. Len sa prepracovať k tomu, aby si to dal do ústnej dutiny.
Balut – Tak túto pochúťku môžete vyskúšať hlavne na Filipínach, kde miestni idú po nenarodenom káčatku ako po údenom. Autobus zastavuje na ceste do Baguia a všetci pasažieri sa naháňajú, kto bude skôr u domácej pani, ktorá ma pred sebou veľký plastový lavór. Hneď si každý berie po jednom kúsku a ešte na to dávajú ocot. Keď vidím tie slastné pohľady, hecnem sa, že to dám. Len keď vidím pod škrupinou perie, malý zobáčik či krídelko, nie je mi všetko jedno. Ale povzbudzujúci dav mi dodá odvahu a zjem to. Večer som si dal viac miestnej pálenky, lebo stále som mal divný pocit.
Živá chobotnica - V juhokórejskom meste Busan som natrafil na ďalšiu chuťovku. Viete si predstaviť, že by ste za živa prehltli časti živej chobotnice? Ak by ste to chceli vyskúšať, budete upozornení, že idete na vlastné riziko. Kuchár vám naseká chobotnicu, ktorá sa nestále hýbe. Asi 2 centimetrové kúsky si dáte na jazyk a rýchlo zalejete miestnou pálenkou. Musíte to však veľmi dobre prehltnúť, lebo sa časť chobotnice dokáže vzpriečiť vo vašom hrdle. Už sa raz stalo, že sa jeden zákazník udusil pred zrakmi svojej priateľky, ktorá ho na túto večeru zobrala. A ako to chutí? Nijako, len ešte pár minút cítite ako sa vo vašom žalúdku niečo hýbe.
A čo si ochutnal ty na cestách?
Text: Martin Navrátil
Moje cesty po svete môžeš sledovať na www.facebook.com/travelistan alebo prečítať rady na www.travelistan.sk
