Pred časom sa mi stala úsmevná príhoda s mladším synom, keď sme kráčali do škôlky a ten sa ma cestou do nej opýtal: „Ocko a prečo idem do škôlky v papučkách?"
Nevdojak sa mi v mysli vynorila scéna z filmu S tebou mě baví svět s „bačkúrkami" obutými namiesto topánok.
Dnes som mal opäť príležitosť byť spätý s filmovým príbehom. Nie však až takú veselú. Po dopoludňajšom nákupnom výjazde do centra Košíc sme spoločne s manželkou tiahli nákupné tašky na zastávku Mestskej hromadnej dopravy. Po zistení, že autobus má prísť asi o jednu minútu, rozhostil sa v nás prirodzený pokoj. Po spomínanej minúte prišla tá „veľká chvíľa", keď sme sa ocitli vo filme. Akom? No predsa Slunce, seno, jahody. A aká je tu spojitosť? Autobus sa priblížil, no vo chvíli, keď dorazil na úroveň zastávky, ktorá je uzlovou, nie na znamenie, vôbec nezastal, ale práve naopak, nabral rýchlosť a prefrčal okolo ľudí čakajúcich naň, vrátane nás.
„NESTAVÍME, MÁME ZPOŽDENÍ..."
Viem, že košická MHD sa borí s finančnými problémami a je nútená robiť úsporné opatrenia. Nevedel som však, že autobusy budú šetriť palivo tým, že nebudú brať cestujúcich... J
Čo v skutočnosti viedlo vodiča k tomuto nezvyčajnému činu, neviem. Keď však platím Dopravnému podniku každý mesiac za cestovné, rád by som sa aj previezol J
Už sa neviem dočkať, v akom filmovom príbehu sa ocitnem pri najbližšej dobe...
