Obilná kríza mala v skutočnosti niekoľko fáz a dnes spájať minulý rok s týmto je ukážka fatálneho nepochopenia ako v skutočnosti fungujú trhy. Verejné vyjadrenia majú komunikovať pravdu a nespôsobovať viac škôd ako je potrebné.
Po začatí agresie na Ukrajine zastal transport obilnín do tretích krajín a vznikla panika na trhoch a výpadky/nedostatok obilia. To vyhnalo ceny obilia na historické hodnoty a cena rástla každým dňom. Iste si všetci pamätajú panické tlačovky o nedostatku obilia a snaha vyvolať dojem, že budeme hladní už prekračovala všetky medze slušnosti. Úplne opačný jav nastal po otvorení hraníc EÚ pre UA v obchode s agro komoditami. Myšlienka vytvorenia koridorov solidarity nebola zlá, pri neistej situácii okolo prístavov a lodnej dopravy bolo potrebné neprerušiť transport obilia z UA do tretích krajín. Problém nastal vtedy, keď sa ku koridorom solidarity pridala možnosť a úplné otvorenie obchodovania UA a EU v režime bez cla a v režime bez dovozných množstevných obmedzení - tzv. kvôt.
Tu si treba úplne na rovinu povedať, že dobrá myšlienka podpory sa úplne vymkla spod kontroly. Európa má úplne iné pravidlá pre agro sektor ako nečlenská krajina. Máme prísnejšie postupy, máme silnejšie zameranie na ekológiu, máme rozsiahle obmedzenia pri používaní chémie, máme robustné skúmanie a testovanie, máme prísne nastavené limity pre ochranu nezávadnosti. Bez ohľadu na to, či prebieha vojnový konflikt alebo nie, platia pravidlá vstupu na vnútorný trh únie. Všetko, čo na náš trh vstupuje, musí spĺňať podmienky nášho trhu.
Kauza kontaminovaného obilia už naberá také obludné rozmery a priživuje sa na tom už toľko ľudí, bez základnej elementárnej znalosti skutkového stavu, že to hraničí so šírením poplašnej správy. Takže ako to v skutočnosti bolo. Po minuloročnom zavedení tzv "voľného" obchodu s obilninami z UA sa vykonávali námatkové kontroly, ich frekvencia a počet je určený nariadením EK. Odoberali sa vzorky a vykonávalo sa testovanie. Sledovali sme dovoz ale aj tranzit a spočiatku to nevyzeralo na výrazný nárast dovozu. Do toho sme mali verejnú deklaráciu zväzov, že nemajú záujem o nakupovanie "zahraničnej" suroviny, máme dosť vlastnej. Zlomilo sa to vtedy, keď začal byť zásadný rozdiel v cene. Ak si spočítate náklady na energie, čo napríklad pri mlynoch tvorí majoritu výrobných nákladov a ich raketový nárast, máte v skutočnosti 3 možnosti, alebo zvýšite cenu na výstupe, alebo nájdete lacnejší vstup, alebo skrachujete. Ak si uvedomíme, koľko % z konečnej ceny napr. múky tvorí cena vstupnej suroviny, pochopíme, prečo sa nie len u nás, začalo vo veľkom nakupovať obilie z UA. To platí ako pre potravinársky segment, tak pre krmovinársky. Presne preto, lebo sa zvýšil dovoz na náš trh, zvýšila sa aj frekvencia kontrol a odberu vzoriek. Je absolútne naivné si myslieť, že akýkoľvek orgán dozoru dokáže zabezpečiť odber z každej jednej dodávky, čo vstupuje na náš vnútorný trh a ešte naivnejšie je si myslieť, že niečo neprekĺzne. Predstavte si plne naložený vlak obilia. Odoberiete vzorku tak, že náhodným systémom vyberiete niekoľko vagónov a odoberáte z viacerých miest. Testujete. Musíte robiť širokospektrálne testy, neviete, čo konkrétne hľadať. To isté platí pri kamiónovej preprave. Zrejme úmyselne zabúdame na skutočnosť, že za to, čo je naložené v konkrétnom kamióne, či vlaku, v skutočnosti zodpovedá ten, čo to na náš trh uvádza. Zrejme úmyselne zabúdame na povinnosť garantovať zdravotnú nezávadnost a túto garanciu musí dať každý. Od pestovateľa, ktorý musí vedieť čím ošetroval plodinu, ako sa o ňu staral, ako ju skladoval, sušil, čistil, cez prepravcu, ktorý zrejme chápe, že do nej nesmie pršať, nesmú sa miešať šarže, cez spracovateľa, ktorý si vyhotovuje špecifikáciu požiadaviek nie len na kvalitu, ale pozná národné predpisy, skladuje a spracúva surovinu podľa vopred schválených postupov.
Aj tak sa môže stať, že niekto pochybí. Presne preto, sa odoberajú vzorky (opäť náhodne a podľa analýzy rizika) aj v bodoch spracovania. Presne preto sa odobrala aj táto, dnes najznámejšia vzorka. No a test jednoducho ukázal, že obsahuje látku, čo tam nemá čo robiť. Zrejme rozumnému človeku nie je potrebné vysvetľovať, že žiaden mlynár na svete nemôže byť zodpovedný za to, že v surovine ktorú nakupuje a nepestuje sám, sa nájdu rezíduá. Rezíduá prípravkov na ochranu rastlín sú zvyšky účinných látok bežne prítomných v rastlinách alebo na rastlinách alebo ich produktoch alebo v životnom prostredí vznikajúce pri používaní prípravkov na ochranu rastlín vrátane ich metabolitov a produktov vznikajúcich pri ich rozklade alebo ich reakcii. Na vyjadrenie najvyššieho prípustného množstva rezíduí prípravkov na ochranu rastlín v plodinách a potravinách sa používa maximálny limit rezíduí (MRL), ktorý predstavuje toxikologicky tolerovateľné množstvo prípravkov na ochranu rastlín v nich. Niekedy sa ako MRL určuje najnižšia analyticky zistiteľná koncentrácia. Maximálne reziduálne limity sú stanovené oveľa nižšie ako sú bezpečnostné limity. Aj tieto nízke dávky nesmieme podceňovať, pretože sa s niektorými potravinami dostávajú do organizmu počas celého roka i keď v minimálnych množstvách. Podľa platnej legislatívy je povolených vyše 270 látok na ochranu rastlín, preto je nutné túto zaťaž ľudského organizmu minimalizovať ako je len možné a pravidelne kontrolovať.
Je úplne jedno aká látka z tých 270 povolených by sa našla a je úplne jedno či by išlo o prekročenie MRL o 0,00001 mg/kg a je úplne jedno kde a u koho by sa odobrala vzorka, postupovalo by sa rovnako. Objem suroviny z ktorej bola vzorka odobratá sa pozastaví a začne sa úradný postup. Laboratórium potvrdí zistené množstvo a porovná ho na určené MRL. Následne iná, vedecká a nezávislá autorita prepočíta, či to zistené množstvo, pri bežnej spotrebe predstavuje, alebo nepredstavuje riziko pre človeka, ak ide o potraviny, alebo pre zviera, ak ide o krmoviny.
Rozdielna situácia nastáva v prípade, ak sa identifikuje látka, ktorá už na území EÚ nie je povolená. Pre túto látku neexistuje tzv. referenčná hodnota (ADI) pre výpočet rizika pre človeka a akékoľvek zistené množstvo sa musí vyhodnotiť ako nebezpečné. Tu je ale potreba úplne na rovinu povedať, že pokiaľ by látka povolená bola, čo aj v prípade tejto konkrétnej látky platilo do roku 2019 na území EÚ, mala by stanovenú referenčnú hodnotu a situácia by mohla byť mierne odlišná.
Posledná vec, ktorú je potrebné zobrať do úvahy pred tým, ako sa začne šíriť panika, je spôsob aplikácie konkrétnej látky. Opäť to poviem veľmi zjednodušene, pre lepšie pochopenie a verím, že mi vedecké autority odpustia, jedná sa o tzv. kontaktnú látku, čiže je možné predpokladať, že jej zvyšky sa nachádzajú na obale zrna. Zrno sa pred zomletím od obalu očistí a vzniknú napr. otruby. Preto je vysoko pravdepodobné, že ak sa látka našla v obilí, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nájde aj v otrubách, ale riziko jej detekcie napríklad v múke sa rapídne znižuje. Preto nerozumiem, ako vôbec niekto môže z úst vypustiť spojenie "kontaminovaná múka" pokiaľ nemá výsledky laboratórnych testov.
Spočítané a podčiarknuté. Došla sem istá dávka obilia. Bola odobratá vzorka, nevyhovela. Obilie bolo pozastavené a nespracúva sa. Tá časť ktorá bola spracovaná na iné produkty sa dohľadala a boli odobraté vzorky. Existujú vedecké názory, kde je aká miera rizika. Zistenia boli nahraté do systémov SK a neskôr EÚ, presne podľa pravidiel. Postup je stanovený zákonom a ja som presvedčený, že spotrebiteľ na Slovensku je chránený. Všetky autority postupovali presne ako mali a všetci zúčastnení spolupracujú.
Panika nepomôže a už sme si bohužiaľ museli zvyknúť na to, že u nás sa dokáže urobiť kauza zo všetkého, čo vzbudí záujem médií, čo sa dá nazvať ako konflikt. Dnes je veľmi jednoduché vynášať rozsudky a obviňovať všetkých zo všetkého. Nikomu to nepomáha, sťažuje to vyšetrovanie, zvyšuje to nervozitu na všetkých stranách. Komu toto vyhovuje? Odpovedzte si sami vždy, keď budete počúvať bombastické vyhlásenia, bez elementárnej znalosti problematiky.
