Poľský bitúnok nám všetkým ukázal, že hranice vynaliezavosti sú neobmedzené. Tiež naplno odkryl skutočnosť, že niekde je chyba. Odjakživa sa zvádza boj. Boj, kde na jednej strane je tvorca zákona, na druhej strane niekto, komu ten zákon nejak zasahuje do života. To samo o sebe nie je nič zložité. Vidíme tu finančnú správu a jej zákony, vidíme tu finančné podvody a snahy o ich odhalenie. Vidíme tu trestný zákon a jeho ustanovenia, vidíme tu páchateľov trestných činov a orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa snažia v páchaní zabrániť. To je bežný model. Ako sa vyvíja tlak na reguláciu čohokoľvek, priamo úmerne sa vyvíja aj zložitosť v dokazovaní, akým sa porušenia regulácie realizujú. Vždy bol najskôr zákon, neskôr niekto, kto ho porušil a nasleduje niekto, kto to vyšetruje. Ostaneme však pri potravinách.
Poľský problém nie je žiadna novinka. Pre niekoho, kto sa pohybuje v sektore bezpečnosti potravín je už roky jasné, že falšovanie potravín prechádza z hlúpeho a ľahko dokázateľného zamieňania vstupných surovín, z dôvodov zvýšenia rentabilnosti, do režimu, kedy sa ohrozuje život a zdravie. Ak sa niekto pomýli a namiesto morčacieho mäsa spracuje v morčacej šunke mäso kuracie, spotrebiteľ to nezistí. Nemá ako. Dôvod ? Ekonomický výnos výrobcu. Je to síce krátkodobý zisk pre výrobcu, z dlhodobého hľadiska je to najhlúpejšie rozhodnutie aké mohol urobiť. Ľahko dokázateľné, obyčajným testom DNA. Medializácia prinesie postupný zánik takejto spoločnosti. O pokutách ani nehovorím. Nikdy som neospravedlňoval takéto konanie a mnohé spoločnosti, pri mojom mene, majú ešte horko v ústach, keď som prijal finálne rozhodnutie. Ale prepáčte, je to iba hlúpy pokus o podvod. Riziko z pohľadu bezpečnosti ? Žiadne. Úloha štátneho dozoru ? Mať analýzu rizika. Ak by ju totiž mali, vedeli by, že existujú rôzne druhy výrobkov, ktoré sú viac náchylné na ľahké falšovanie. Medzi ne patria predovšetkým všetky druhy výrobkov, kde sa ľahko zamení drahšia surovina za lacnejšiu pri zachovaní štruktúry, farby, vzhľadu. Ak by takáto analýza rizika bola, dávno by náš orgán potravinového dozoru testy DNA na rizikovú skupinu vykonával. No ale nejak na to asi nebol čas, tak sa nič také nedeje. Ozaj na to nebol čas ? Alebo je za tým iný dôvod ? Možno by sa preukázalo, že sa potraviny falšujú bez ohľadu na krajinu pôvodu a potom by už tie bezduché reči o najkvalitnejších domácich potravinách vyznievali ozaj smiešne.
Zameniť však mäso zo zdravého zvieraťa za mäso z chorého, alebo mŕtveho zvieraťa ? Toto už nie je otázka, či niekto hlúpym spôsobom zvyšuje zisk. Tu už totiž nastáva vysoká pravdepodobnosť, že dochádza k ohrozeniu života a zdravia spotrebiteľa. Prečo to niekto robí ? Toto je otázka na vedomie a svedomie konkrétnych ľudí. No povedzme, že to svedomie nemajú. Povedzme , že je to úmysel a povedzme, že za to zaplatia. Možno, že budú odsúdení, možno si posedia, možno nie. Možno len zaplatia pokutu, premenujú firmu a pokračujú ďalej. To ale nie je otázka na niekoho, kto zabezpečuje bezpečnosť potravín. Ak ja nesiem zodpovednosť za bezpečné potraviny, nie je moja úloha komentovať čo sa stalo. Mám na stole fakty a musím prijať opatrenia. Opäť sa vrátim k analýze rizika. Čo je pre mňa to najväčšie riziko ? To, že sa nájde nejaký ďalší neandrtálec, ktorý bude opäť spracovávať choré alebo uhynuté zvieratá ? Nie. To nie je pre mňa riziko. Pre mňa je riziko, že do mojich činností vstupuje rizikový faktor mäsa, ktoré nie je vhodné ani na ďalšie spracovanie vo výrobe, ani na priamu konzumáciu a nedokážem toto riziko nijako znížiť ani reálne ovplyvniť.
Aké je riešenie ? Opäť moja obľúbená analýza rizika. Nastavím nový systém odoberania vzoriek. Z každej dodávky. Cielené vzorkovanie sa tomu hovorí. To ako absolútne prvé. A čo je druhý problém, ktorý musím vyriešiť ? STOP tlačítko. Načo mi je vzorkovanie a testy, ak nebudem vedieť následne okamžite reagovať ? Predstavte si, že v pondelok nakúpite hovädzie mäso, odoberiete vzorku, pošlete na analýzu. To niečo trvá. Kľudne aj pár dní. Zatiaľ mäso ide do výroby a stávajú sa z neho rôzne polotovary a hotové jedlá. Príde Vám výsledok testu. POZOR je zle. Čo je Vaša prioritná úloha ak zabezpečujete bezpečnosť ? STOP tlačidlo. Viete kam to mäso išlo, viete čo sa z neho vyrobilo. Viete koľko ho bolo, viete koľko ste vyrobili. STOP tlačidlo znamená STOP spracovania, STOP distribúcie, STOP predaja. Ak sa niečo distribuovalo, musí sa to stiahnuť. Ak sa niečo predalo, musí sa informovať spotrebiteľ a požiadať ho, aby to nekonzumoval a vrátil späť, kde mu budú vrátené peniaze. To je STOP tlačidlo a musí fungovať na všetkých úrovniach, ktoré zabezpečujú bezpečnosť potravín.
Ak v pondelok odoberiete vzorku, pošlete na analýzu a v stredu ráno máte nevyhovujúci výsledok, je to jednoduché. Využijem režim STOP a zastavím všetky činnosti, ktoré ohrozujú bezpečnosť potravín. Od spracovania, cez výrobu, distribúciu až po predaj. Potrvá to maximálne 1 hodinu, kým dočítam výsledky testov a napíšem príkaz.
Problém podobného charakteru sme tu už mali pred viac ako 2 rokmi. Bolo zrejmé, že sa bude opakovať. Úlohou ľudí a inštitúcií, ktoré priamo nesú zodpovednosť za bezpečné potraviny na našom trhu, bez ohľadu na to, kto spôsobil, že potravina nie je bezpečná, nie je komentovať čo sa stalo. Ich úloha je prijať účinné opatrenia ochranyživota a zdravia, ktoré sa delia na 2 roviny.
Prvá rovina = okamžitá reakcia na skutkový stav a maximálne úsilie na elimináciu rizika. Práve preto považujem za zásadnú chybu to, čo predvádzalo ministerstvo pani Matečnej a jej podriadené organizácie. Reakcia na skutkový stav mala nastať okamžite po zverejnení videa Poľskými novinármi. Aká mala byť ? Moje obľúbené STOP tlačidlo. STOP spracovania, distribúcie a predaja potenciálne rizikového mäsa na celom území SR. Jedno rozhodnutie. V čase krízy sa prijímajú krízové rozhodnutia. Netreba hľadať vinníka, na to bude dosť času potom, keď sa eliminuje skutočné riziko. V utorok stačilo stopnúť celý pohyb poľského hovädzieho mäsa. Nestalo sa do dnes. Prečo ? Lebo riziko orgán potravinového dozoru nevidí. Nevidí, alebo nechce vidieť ? To už nechám na uvážení čitateľa. To skutočne nevidím pre jeden strom celý les ?
Druhá rovina = zabezpečenie dôkazov a príprava nového režimu v ktorom zohľadním chyby systému dozoru, na ktoré som prišiel počas riešenia konkrétnej krízy. Preto bolo nutné realizovať STOP režim, aby som nezničil dôkazy. Ak totiž stopnem celý proces pracovania hovädzieho mäsa na Slovensku, ostane to mäso v skladoch. Skladoch výrobní, spracovateľov a jedální. Stačilo prikázať odobratie vzorky a jej transport do laboratória a zbytok zamraziť. Potom by som si len pozbieral všetky zásielky hovädzieho mäsa a vedel by som, ako účinne som zareagoval. Ak totiž zistím, že sem prišlo 2000 kg, ale zastavil som a spätne pozbieral len 1000 kg, účinnosť môjho rozhodnutia je 50%. Dosť slabé a jednoznačne mi to preukazuje, že som konal NESKORO. Musím opraviť metodiku STOP tlačidla. Musím to zrýchliť tak, aby som účinnosť mal na úrovni 95% a viac. Vtedy si totiž budem vedieť povedať, že mám FUNKĆNÝ a ÚČINNÝ model obrany vnútorného trhu a života a zdravia spotrebiteľa.
Teraz si skúste porovnať moju metodiku zabezpečenia reálnej bezpečnosti potravín a ochrany života a zdravia spotrebiteľa s aktivitami orgánu dozoru, pod vedením ministerky Matečnej.
3 x Tlačová beseda o tom, že len Slovenské je zdravé, rozsiahly výjazd kontrolórov a zvýšený počet kontrol, rozsiahle testovanie vrátane DNA testov, čo v tejto kauze je absolútne irelevantné. A neskôr kopec argumentov ako sa nič nedá robiť, lebo právo EÚ, lebo voľný trh , lebo pochybenie na strane PL a podobné nezmysly.
Absolútne absentuje základný cieľ a základná povinnosť ochrany trhu a spotrebiteľa. A ten bol v tejto konkrétnej kauze jediný. ZASTAVIŤ všetky cesty, akým sa závadné mäso mohlo dostať k spotrebiteľovi vrámci vnútorného trhu, lebo to mäso sa už na vnútorný trh dostalo. Druhý cieľ bol ZHROMAŽDIŤ všetky dôkazy, pre ďalšie konanie a overiť si účinnosť svojich krokov. Koľko mäsa sa podarilo orgánu dozoru nájsť ? Tragédia. Tento nácvik nás mal prebudiť a mali sme pochopiť, že vnútorný trh si musíme vedieť obrániť účinne. Na to by ale niekto vo vedení rezortu musel skutočne rozumieť, čo znamená ochrana spotrebiteľa a ako sa vykonáva. Povedať vetu, že rodičia sa majú zaujímať o to, z čoho varí školská jedáleň ? To myslíte vážne pani ministerka ? Rodič to nemá čo skúmať, na to tu je orgán dozoru. Rodič by mal skúmať, čo robí na vo vysokej funkcii štátu niekto, kto je absolútne neschopný prijať zodpovednosť a dokáže takýmto spôsobom ohrozovať život a zdravie spotrebiteľa.
Ak sa testami, ktoré ste vykonali preukáže, čo verím, že nie, že aspoň jedno zviera trpelo BSE ?
Kde je to mäso, pani ministerka ?
