Bol som poradcom trom ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Mal som na starosti akreditáciu platobnej agentúry a vyjednávanie s DG AGRI a DG CONTI v oblasti auditov, zistených nedostatkov a udelených sankcií. Slovensko je premiant v tom, čo tu dokážeme urobiť. Sme maličká krajina v elitnom klube EÚ a to, čo tu roky predvádzame a ako sme sa postavili ku možnostiam, ktoré nám tento elitný klub umožňuje je tragédia. Ale naša, národná a hrdá.
Dlho potichu sledujem dianie okolo rezortu pôdohospodárstva. Nevystupujem v médiách, nepodlieham panike. Nezúčastňujem sa nezmyselných politických debát, kde diskutujúci každým slovom preukazujú triviálne neznalosti toho o čom diskutujú. Tento fenomén tu nie je len dnes, bol tu včera a bude tu aj zajtra. Pôdohospodárstvo je zaujímavé len pred voľbami. Polovica politikov sľubuje nie len nemožné, ale aj nevykonateľné veci. Nikto z voličov sa nechce do problému ponoriť hlbšie, tak je jednoduché uveriť, že na zložitý problém existuje jednoduché riešenie. Politický model na Slovensku je model jednej osobnosti. Politické strany nemajú odborníkov na 15 rezortov, odborná verejnosť nepozná skutočný názor politických strán a potom sa ministri ťahajú z rukáva. Prebehnú voľby, stretnú sa vyjednávacie tímy a skladá sa 76 poslancov v NR SR. Potom sa "nejakým" kľúčom rozdelia rezorty a väčšinou tak, aby rozloženie silových a ekonomických rezortov bolo medzi stranami vyvážené. Ostávajú problémové rezorty a aj tie sa nejakým kľúčom rozdelia. A potom to príde. Nominácie na Oscarov. Niekedy sa podaria, niekedy menej. A čo sa deje v pozadí...o tom hádam ani nejdem písať.
Dnes ale nehodlám viesť úvahu nad tým, ako a prečo sa ľudia stávajú ministrami. Tiež nie je nutné opisovať ako sa robia politické čistky, ktoré sú už stabilnou súčasťou nášho problému a dokonca sa nejdem venovať ani ľudom a ich konkrétnym záujmom v pozadí. Na to tu máme iné inštitúcie. Dnes skúsim popísať najbližšiu budúcnosť, nie len rezortu pôdohospodárstva, ale aj celkový dopad na financie SR. Bude to zlé. Toto tvrdím aj napriek tomu, že som si rád osvojil myšlienku a často používanú vetu jedného môjho bývalého šéfa. "Najhoršia smrť je smrť z oplašenia, tak pokoj a venujme sa faktom" vravieval vždy, keď mal rezort prvý náznak problému.
Veľká časť verejnosti to zrejme nevie, ale prvý krát stál rezort pred úplným kolapsom v roku 2020. Iste, mali sme tu nie najlepšie obdobie 2012-2020 kedy vznikla najznámejšia korupčná kauza. Vymyslel sa stroj skazy. Pomaly ale isto naberal na sile, pomaly ale isto sa rozrástol do obludných rozmerov. Určite nie sme v tomto sami. Sú aj iné krajiny v EÚ a zaujímavé na tom je to, všetky mali post komunistickú minulosť. Možno náhoda a možno časť odpovede. Potom máme ale opačný príklad a to je Poľsko, ktoré síce malo tiež post komunistickú minulosť, ale na rozdiel od nás pochopilo vlastnú šancu za prostriedky EÚ. Kde majú dnes poľnohospodárstvo, výkon ekonomiky, zahraničné saldo, tak o tom sa nám bude len snívať.
Píše sa rok 2020 a komisii prvý krát došla trpezlivosť. Od roku 2018 sekala Slovensku pokuty, krátenia refundácií v stovkách miliónov Eur a postupne prešla od upozornení k činom. Je pochopiteľné, že svoj tlak zvyšovala a žiadala nového ministra aby preskúmal, či jeho platobná agentúra plní, vtedy nie najprísnejšie, akreditačné kritériá. Akreditačné kritériá sú pre komisiu v skutočnosti jediný spôsob akým má aspoň náznak istoty, že sa veci dejú správne, nediskriminačne, odborne a legálne. Práve preto je základná podmienka, na čerpanie zdrojov z rozpočtu EU, mať akreditovanú agentúru.
Viete kto zaplatil tie stovky miliónov? Štát. My všetci a to nie raz, ale tri krát. Prvý krát keď boli vylúčené z oprávnenosti a vrátené späť do rozpočtu operačného programu. V skutočnosti sa stalo to, že Slovensko nedokázalo využiť obrovský balík určený na rozvoj krajiny. Druhý krát keď sa pokuty zúčtovali s rozpočtom SR. Alebo výpadok príjmu rozpočtu, alebo ako neplánovaný výdavok. Prečo je o tom ticho? No presne preto, lebo toto by sa ľuďom nepáčilo. Tretí krát sa to prejavilo nedostatkom zdrojov na iné, potrebné opatrenia hradené z rozpočtu SR. Zdravotníctvo, školstvo, vnútro, obrana, kultúra. Jednoducho všetci. Skladajú sa a škrtajú svoje investičné a dotačné možnosti pre výpadok v štátnom rozpočte. Verejne sa to volá šetrenie. V skutočnosti je rozpočet SR množina X výlučne tvorená príjmami a znížená o výdavky. Možno je načase pochopiť slovo deficit.
Odobratie akreditácie v roku 2020 bolo nie len absolútne nepochopenie situácie, ale posunutie rezortu nad pomyselnú priepasť. Viete kto v skutočnosti zodpovedá za to aby agentúra plnila základné akreditačné kritériá? Presne tak, minister. Ten tu totiž nie je na to, aby sa prevážal po Slovensku, jedol chlebíčky a strihal pásky v podnikoch o ktorých existencii do včera ani nevedel, ale je tu na to, aby zabezpečil dostatok zdrojov z rozpočtu SR na vnútorné systémy a tie by mohli byť pre zmenu funkčné a pre komisiu dôveryhodné. Musí zabezpečiť odborne spôsobilý tím ľudí, jeho stabilitu a neustále zdokonaľovanie sa. Minister zastupuje záujmy Slovenska na rade ministrov, buduje si vzťahy s jednotlivými výbormi a robí možné aj nemožné aby presadzoval oprávnené záujmy krajiny, ktorej názov má pred sebou. Každý, kto sa trošku vyzná, ako funguje EK vie, že niekedy tie rozhovory nie sú príjemné. No a potom nastupuje osobnosť ministra, ktorý to alebo zvládne, alebo nie. Volá sa to diplomacia.
Od roku 2020 do dnes sme mali 4 ministrov. Obe dvojičky majú spoločné črty a prístup ku komisii. Máme prvého a posledného, ktorí po prvej kritike a nepríjemných otázkach zvolili ignoráciu a prestali na zasadnutia EK chodiť. Dopadne to vždy rovnako. Posielajú za seba náhrady a nechápu, že tým nie len že porušujú protokol, ale urážajú ostatných ministrov z iných krajín a šéfov výborov. Náhrada je možná, ale iba vo výnimočných a riadne zdôvodnených prípadoch. Zhoršujú vyjednávacie možnosti Slovenska a nikdy sa nedostanú k toľko potrebným "neoficiálnym" rokovaniam a informáciám.
Ako dopadol prvý? Komisia ho v 2020 dotlačila k odobratiu akreditácie. Prečo? Lebo netušil a nevnímal narastajúce znepokojenie nad stavom na Slovensku. Ani nemohol, nechodil do Bruselu. Druhú spoločnú črtu ktorú majú prvý a posledný je to, že nedokážu zvážiť dopad svojich verejných vyhlásení. Obaja stavili na kartu "ťaživej" minulosti za ktorú vraj nenesú zodpovednosť. Vždy je na vine niekto iný. Lenže chyba páni. Ten predošlý "proces" a minulosť v zásade kontrolovalo DG AGRI. Na mesačnej báze. Tvrdiť dnes, že skolabovala agentúra pre neschopnosť minulého vedenia je de facto priamy útok na komisiu. Na tú istú komisiu ktorá bude dnes skúmať akreditačné kritériá. Tretiu spoločnú vlastnosť majú v triviálnom nepochopení, že komisia komunikuje nie len s ministrami a ich tajomníkmi, ale hlavne s ľuďmi ministerstva a agentúry. Títo ľudia musia predstavovať vysokú mieru osobnej integrity a musia vzbudzovať dôveryhodnosť. Nesmie to byť naopak. Ak sa navyše títo ľudia, ktorí dnes podpisujú oficiálne dokumenty, nachádzajú už roky na zoznamoch DG AGRI, OLAFu a podobných inštitúcií, dôveryhodnosti to moc nepridá. A začne sa zmrákať a výsledok poznáme.
Prvý minister - odobratie akreditácie, súdny spor s EK za udelenú pokutu 50 mil. Eur, prehra na celej čiare, postupné zvyšovanie krátenia refundácii z 3% na 25% výlučne na základe jeho nepremyslených mediálnych vystúpení, strata dôvery EK a následne jeho potupný koniec na domácej politickej scéne. Toto stihol presne za rok. Identický scenár čaká aj posledného, aktuálneho ministra. Prečo? No preto, lebo opakuje tie isté chyby a navyše ich prekladá vlastnými. Píše sa rok 2024 a možno si verejnosť, hlavne tá odborná uvedomí, že platobná agentúra bola akreditovaná 14.10.2021 s platnosťou akreditácie 3 roky. Je teda zrejmé, že akreditácia končí 13.10.2024. Je tu rok, kedy treba agentúru opäť akreditovať. Lenže zmenili sa pravidlá a komisia nebude opakovať svoje nedostatočné legislatívne páky na členské krajiny. Zmenila zásadne pravidlá akreditácie. Od roku 2021 až po dnes sa tieto pravidlá menili niekoľko krát. Zmenil sa spôsob a zmenil sa aj rozsah dokazovania, či členská krajina objektívne a dostatočne preskúmala, či agentúra plní všetky akreditačné kritériá. No a ako minister z roku 2020 tak aj aktuálny je na EK urazený a na rokovania nechodí. Oprava. Nechodí keď to je treba a zásadne chodí vtedy, kedy nemal. Fatálne zle mu poradili a ešte horšie ho na stretnutie pripravili. Úroda sa bude zbierať teraz.
Pamätáte sa na problematiku meškajúcich priamych platieb? Ako v roku 2017 tak v roku 2024 to bol prvý rok implementácie nových pravidiel intervenčnej stratégie a Slovensko presne zopakovalo rovnakú chybu. A čuduj sa svete, aj v roku 2017 aj v roku 2024 boli kľúčoví ľudia na ministerstve z rovnakej skupiny až identickí. Aj v roku 2017 aj v roku 2024 Slovensko žiadalo odklad a výnimku z harmonogramu (posledného termínu na vyplatenie) priamych platieb. Obe žiadosti neúspešné. To by dnes nebol problém, keby rok 2024 nebol rok akreditácie platobnej agentúry. Prečo? No presne pre hlúpo použité argumentácie. V roku 2020 istý minister zvolal mimoriadnu tlačovku na ktorej bombasticky oznámil výsledky forénzneho auditu platobnej agentúry, ktorý mimochodom ľudia okolo neho a s jeho požehnaním sústavne blokovali. Neúspešne. Okrem iného niekoľko krát zopakoval, že chybovosť agentúry je viac ako 60%. Okrem toho, že to nikdy nebola pravda, Slovensko iba na základe tohto vyhlásenia dostalo predbežné opatrenie - krátenie refundácie o 25%. Maximálne aké komisia dokáže uložiť.
Píše sa rok 2024 a aktuálny minister letí do Bruselu. Rokovanie s EÚ komisárom o výsledkoch ktorého sa nikdy nepísalo a nikdy sa písať nebude. Prečo? No presne preto, lebo vedľa EÚ komisára sedel šéf DG AGRI. Presne ten, čo bude v roku 2024 preskúmavať akreditáciu našej platobnej agentúry. A mimochodom presne ten, ktorý problematiku Slovenska pozná do úplného detailu. Aké argumenty ministrovi nachystali mudrci z Dobrovičovej 12? Ako prvý bol údajný nedostatočný počet pracovníkov platobnej agentúry. Mimochodom ľudské zdroje sú prvé akreditačné kritérium, ktoré bude treba obhájiť. Aby toho nebolo málo, príde excelentný nápad hodnotiť projekty externými ľuďmi. Skutočne geniálne. Problém máme v prvom pilieri a riešenie je pre druhý. Ale nebolo by to Slovensko, aby sa hlúposť nedotiahla do geniality. Uznesenie vlády SR, síce niekoľko krát opravené, ale v podstate umožňujúce, aby ľudia z iných ministerstiev a štátnych úradov mohli hodnotiť projekty na agentúre. Možno je problém, že ľudia, ktorí takúto hlúposť ministrovi nie len že navrhli, ale aj dotiahli do dokonalosti nechápu, čo konkrétne urobili. Povedali celému svetu, že hodnotenie projektov už nebude viac viazané na systém 4 očí a objektívneho posúdenia prostredníctvom starostlivo vybratých hodnotiteľov, ale hodnotiť môže hocikto, stačí že je v štátnej službe. Bohužiaľ systém "divného" posudzovania projektov bol kľúčový pre štart najznámejšej kauzy v rezorte. Asi sme zabudli. Brusel určite nie. Lenže to nestačí, pokračuje sa nefunkčnými vnútornými systémami platobnej agentúry. Mimochodom tretie akreditačné kritérium z piatich. No a aby to nebolo málo, posťažujeme sa na nezmyselné podmienky a zložitý výkon kontroly na mieste. Mimochodom piate akreditačné kritérium. Prečo nám komisia rázne odporučila zvýšiť % kontrol na mieste? No presne pre divnú minulosť a spôsob vykonávania kontrol na mieste v minulosti.
To, že pomotali problematiku prvého piliera s problematikou druhého piliera riziko len znásobuje. Namiesto toho aby sa komisia zamerala na skúmanie, prečo sme mali problém vyplatiť priame platby, bude navyše skúmať, prečo preboha chceme meniť spôsob hodnotenia projektov. Neboli by sme to my, Slovensko, aby sme nedokázali tragédiu nie len že vymyslieť, ale aj dotiahnuť do absurdnej geniality.
Prečo to dopadne pre Slovensko zle popíšem na jednom akreditačnom kritériu. Obdobne to však platí pre všetky ostatné kritériá. Skúsme spolu teda aspoň jedno - Ľudské zdroje. DG AGRI (výbor pre poľnohospodárstvo) skúma nie len, či platobná agentúra disponuje dostatkom ľudí, ale skúma aj spôsob ich vzdelávania a zdokonaľovania. Okrem iného sleduje tzv. fluktuláciu. Bol som zodpovedný za vyjednávanie, keď komisia dvíhala obočie pri fluktulácii 8% ročne. Komisia má porovnanie počtu ľudí jednotlivých agentúr vo všetkých členských krajinách. Porovnáva ich na počet žiadateľov. Slovensko má dvojnásobný počet zamestnancov platobnej agentúry vo vzťahu ku počtu žiadateľov o podporu ako okolité krajiny. Posledné 3 mesiace (04-07/2024) sa robili šialené veci, len aby sa vyplatili priame platby. Ak si uvedomíme jednoduchú matematiku tak cca 700 ľudí na agentúre pri úväzku 8 hodín denne, 5 dňovom pracovnom týždni a 4 týždňom v mesiaci predstavuje spolu 112 000 pracovných hodín za mesiac. Možno tretina ľudí robí aktivity spojené s priamymi platbami, čo znamená cca 37 000 hodín mesačne. Iným agentúram na to stačí polovica. Slovensko navýšilo tento počet mimoriadne o 20 000 hodín zazmluvnených externe (+54%). Pred týmto krokom vláda SR schválila materiál ktorý ukladá ministrovi navýšiť počet ľudí na agentúre o 10% - 70 ľudí a ďalší materiál ktorý ukladá povinnosť všetkým ministrom poskytnúť podporu (bez definície rozsahu). Počítajme spolu. Aby agentúra dosahovala štandard okolitých krajín, musela by prepustiť cca 30% ľudí. To by aj korešpondovalo s dvoma kapacitnými analýzami na vypracovaní ktorých EK vyslovene trvala. Čo sa dialo v roku 2024? Namiesto -30% sa stalo najskôr +10%, neskôr +54% a navyše + X%. Pripočítajme si 400% fluktuláciu na poste generálneho riaditeľa, 50% fluktuláciu na kľúčových a strategických postoch, z 12 členov porady vedenia agentúry ostal 1, fluktuláciu tu radšej nejdem ani počítať.
DG AGRI nebude mať inú možnosť. Ak mám tieto údaje ja a upozorňujem výlučne z verejne dostupných zdrojov, má ich aj komisia. Čo urobí? Počká. Počká čo urobí akreditačná autorita - ministerstvo pôdohospodárstva. A to v skutočnosti, alebo preukáže úplnú schizofréniu, lebo celý rok 2024 verejne tvrdilo, že agentúra skolabovala pre nedostatočný počet zamestnancov, pričom samo spustilo čistky, alebo skočí salto mortale a úplne otočí. Komisii bude tvrdiť, že agentúra už je zázrakom stabilizovaná a má dostatočný počet ľudí na to, aby zabezpečila úplné a správne fungovanie všetkých činností, ktoré sa viažu k plneniu základných akreditačných kritérií. Lenže chyba, komisia nie FB ani Instagram. Má detailné mesačné údaje nie len schválených počtoch pracovných miest, ktoré sú kryté rozpočtom, ale aj počty obsadených, odídených a nastúpených. Tiež má komisia detailnú informáciu o extra 20 000 hodinách zabezpečených externe. Ak niečo komisii ide geniálne, tak sú to počty. Ak niečo komisia a hlavne DG AGRI má geniálne, tak je to historická pamäť. Navyše tu máme priebežné a mesačné správy audítora.
Akreditačná autorita môže v skutočnosti urobiť len 2 veci. Vydá rozhodnutie o udelení akreditácie, bez ohľadu na to, či má dostatočné argumenty, ktoré s komisiou predbežne konzultovala, alebo akreditáciu neudelí. Ak ju neudelí, musí v ten istý deň rozhodnúť o novej organizácii, ktorá bude nástupca starej agentúry, alebo už má s EK vyrokované schválenie akreditačného akčného plánu, potrebného pre udelenie dočasnej akreditácie. Jedine, že by nemala. Opäť budeme svedkami verejných nezmyslov o tom, že to vlastne nie je problém, lebo naše platby môže vyplácať iný členský štát. V aktuálnom znení EÚ predpisov je to možné nie je a bodka. Vráťme sa ale domov. Všetky možnosti, ktoré sú dnes na stole, sú pre Slovensko fatálne. Ak akreditačná autorita akreditáciu udelí, aj napriek všetkým verejne dostupným informáciám, verejným vyhláseniam a uzneseniam vlády SR, dokáže nie len návrat do rokov, kam nikto nechce, ale navyše preukáže svoj jednoznačný úmysel v konaní. Nasledovať bude spochybnenie tohto kroku zo strany DG AGRI a predbežné opatrenie - zastavenia refundácií až do vyriešenia. To sa stave v tom lepšom prípade, ak má komisia aspoň zbytok dôvery v orgány SR. Potrvá to roky. Sektor, rezort aj slovenský rozpočet to zničí.
V roku, kedy potrebujeme dočerpať viac ako 800 mil. z končiaceho obdobia a čaká nás ďalších 500 mil. vyplácania podpôr z prvého piliera sa stane to, že týchto 1,3 mld. Eur sa bude musieť vyplatiť z rozpočtu SR a refundácia späť bude v nedohľadne. Pripočítajme si meškanie v čerpaní prostriedkov nového obdobia a sme niekde na 2 mld. Eur. Ak si však uvedomíme Maastrichtské kritériá, ktoré sú dnes pre ministra Kamenického nočná mora a logická snaha premiéra nájsť v úsporách aspoň 1,6 mld. Eur, aby sme nedopadli ako Grécko a vyhli sme sa finančnému dohľadu, pochopíme čo sa v skutočnosti deje. Slovensko na toto jednoducho nemá, skolabuje. Nemôže si to dovoliť.
EÚ veľmi dobre vie, že konanie o princípoch právneho štátu je na dlho a s nejasným koncom. Zažila to v Poľsku aj Maďarsku a ani po rokoch, okrem hrozby stopky EÚ fondov, sa šetrenie neuzavrelo. Lenže EÚ má zo slovenským agrosektorom skutočne bohaté skúsenosti. Netreba zabúdať, že v stále platnom programovom období (2016-2022) už boli použité všetky predbežné opatrenia, ktoré predchádzajú zastaveniu refundácií. Dokonca malo Slovensko už aj 100% zastavenie refundácií. Komisii roky 2023 a 2024 nedali na výber. Sami sme jej nabili pomyselnú zlatú guľku. A ideme stále ďalej. Register užívacích vzťahov, ktoré mimochodom komisii niekto sľúbil v roku 2018 a ktorý bol kľúčový pre odstránenie pochybností komisie pri prvom pilieri sa niekde zázračne stratil. Niekde na ceste medzi ministerstvom a úradom vlády. Ale to nestačí, ministerstvo zruší sekciu, ktorá za prípravu a implementáciu tohto registra zodpovedala. Určite na to má dôvod. Bohužiaľ už neplatí veta, ktorú dnes najčastejšie počujete na ministerstve. Nejak to dáme, budeme zahmlievať a ono nám to prejde. Neprejde.
Premiér zrazu precitne a pochopí, že ho celý čas klamali. Vedome a úmyselne. Lenže čas na riešenie jednoducho vypršal. Darmo sa rôzni ľudia snažili mesiace doručiť analýzu a identifikáciu tejto hrozby na úrad vlády, nikdy sa to ku premiérovi zázrakom nedostalo. Ešte nedávno bol čas na zvrátenie katastrofy, dnes to už nemá riešenie. Kde sú všetci, čo v rokoch 2018-2019 štrajkovali, kde sú všetky stavovské organizácie, mimochodom chodia na úrad vlády ako na klavír. Kde sú tie organizácie, ktoré v rokoch 2020 - 2023 bombardovali Brusel a žiadali odobrať agentúre akreditáciu? Kde sú všetci kritici rezortu? Alebo nevedia kde je sever, alebo, čo je ešte horšie, úmyselne mlčia. Pre niekoho skutočne platí čím horšie, tým lepšie. Navyše, niektorí verejne odvádzajú pozornosť iným smerom. Brusel v skutočnosti nemôže komentovať našu vnútro politickú situáciu a to je správne. Čo ale môže a určite urobí je ochrana EÚ peňazí a pre náš rezort to bude koniec. Čo tam po tom, že bude následne odvolaný minister. Na Slovensku sa dnes už nenájde nikto, kto by bol odborne, ľudsky a s vysokou mierou dôvery u orgánov EK ochotný ísť do boja za Slovensko. Do vopred prehraného boja nepôjde nikto. A kde sú inovácie, kde sú investície, kde sú lacné potraviny? Kde je životaschopný vidiek? A prečo to? Lebo pravá ruka nevie čo robí ľavá, lebo minúta slávy v národných médiách je viac ako riziko a hrozby ktoré z nej vyplývajú. Lebo stavovské organizácie politkárčia a nedokážu byť odborne spôsobilý partner pri hľadaní a riešení problémov, ale hlavne problém, ktorý trápi všetkých ich členov úmyselne nevidia a tutlajú. Personálna vyprahnutosť rezortu, návrat do dôb a ku ľuďom, ktoré mali navždy ostať minulosťou a z ktorých sme veľmi ťažko vykorčuľovali, mimochodom s obrovskými stratami, spôsobí zemetrasenie. Zažil som osobne proces akreditácie, bol som zaň zodpovedný. Tri roky. To, čo som tu napísal je slabučký odvar toho, ako to celé bude prebiehať.
Stratili sme zdravý rozum, stratili sme súdnosť, stratíme vidiek. Komisia za to nemôže, môžeme si za to úplne sami a verte mi, bude to jazda. Tak si držme klobúky a verme, že to nejak dopadne.
