Slovensko je zrejme skutočne na pokraji bankrotu. Nielen ekonomického, ale aj morálneho a hodnotového. Naše elity už ani nič nepredstierajú. Prečo je to tak?
Ak sa vám pokazí auto, s najväčšou pravdepodobnosťou idete k automechanikovi. Nájdu sa síce ľudia, ktorí budú spochybňovať, že automechanik opraví auto, môžu dokonca odviezť auto ku kaderníkovi, ale zrejme, pokiaľ nie je aj šikovný automechanik, problém nevyrieši.
Ak ochoriete, idete k lekárovi. Áno, môžete vyskúšať ChatGPT alebo lieky z AliExpressu či Temu, dokonca môžete vyskúšať všelijakých samozvaných hochštaplerov, ale na konci dňa skončíte v nemocnici u lekára a ten väčšinou problém vyrieši.
Takto by som mohol použiť ďalších tisíc príkladov toho, čo bežne robíme. No a potom príde na rad správa štátu a naša možnosť raz za štyri roky rozhodnúť, komu zveríme riadenie štátu, ktorého súčasťou je, bohužiaľ, aj ten automechanik alebo lekár.
Problém č. 1 – Populizmus namiesto odbornosti
Náš politický systém je postavený na lídrovi politickej strany a jeho schopnosti získať sympatie voliča. Väčšinou ide o lídra + maximálne ďalších troch ľudí. No a sympatie sa nezískavajú odbornosťou, riešeniami, pokojom alebo rozvahou. Sympatie sa získavajú populizmom, sľubmi na hrane nemožnosti, dnes už aj istou dávkou vulgarity, bulvárnosti, kriku – hraného divadla. A toto ľuďom stačí. Čím plnšie námestia, čím hlasnejší krik, čím hlúpejší sľub, tým viac percent vo voľbách.
Problém č. 2 – Vláda SR
Ak si niekto naivne myslí, že si politické strany chystajú odborníkov na posty ministrov, štátnych tajomníkov, generálnych tajomníkov či riaditeľov rôznych štátnych inštitúcií, veľmi sa mýli. Ani jedna politická strana totiž netuší, aký rezort v skutočnosti získa. Najskôr sa spočítajú hlasy, potom percentá a druhý deň po voľbách sa delí korisť. Ten, kto dokáže spojiť viac ako 76 poslancov NR SR, vyhral a aplikuje staré známe „Divide et impera“. Ten, kto má premiéra, má aj financie + minimálne jeden, ideálne dva hospodárske a dva silové rezorty alebo posty. Nikto nikdy nezisťuje, či má niekto „odborníka“ napríklad na financie, ale toto platí o každom jednom ministerskom poste. Rozdelí sa 15 rezortov a potom až začnú politické elity hľadať vhodných kandidátov na ministrov, samozrejme z radov straníkov alebo fanúšikov.
Vrátim sa k lekárovi. Kým sa prvýkrát postaví pred pacienta, skončí základnú (9 rokov) školu, strednú (4 roky) školu, vysokú (6 rokov) školu, musí urobiť atestáciu (2 roky) a začína pod dozorom skúsenejšieho zbierať prax... až potom zoberie prvýkrát sám do rúk skalpel.
Lenže taký minister zdravotníctva, ktorý mimochodom nastavuje celý systém, v ktorom lekár aj pacient existujú, vznikne ako kompromis straníckej prijateľnosti. Cez noc. A takto to ide naprieč všetkými 15 rezortmi, čiže vrchným poschodím riadenia štátu.
Dnes tolerujeme, aby dotyčný politik aspoň raz v živote išiel autom okolo Agrokomplexu v Nitre, a to je dostatočná garancia jeho schopnosti riadiť agrorezort. Áno, až sem sme sa dostali.
No a potom treba „upratať“ všetkých straníkov, sponzorov a fanúšikov, tak sa de facto vždy vymení skoro celá štátna správa, minimálne všetky lukratívne posty.
Problém č. 3 – Mediálne diskusie
Bulvár, hádky, urážanie. Politické relácie sa už nedajú pozerať, jedine že by ste si vypli zvuk. Je úplne jedno, či máte zvuk zapnutý alebo vypnutý, dozviete sa rovnaké veci. Žiadne.
Na jednu zásadnú vec zabúdame. Každý jeden minister je povinný občanom skladať účty. On totiž nerozhadzuje svoje peniaze, rozhadzuje naše.
Lenže pán minister v skutočnosti určuje, s kým do debaty pôjde a s kým nie. Ak mu dané médium nevyhovie, on jednoducho do diskusie nepríde. Potom musí dostať od redaktora zoznam otázok alebo tém. Ak ich nedostane, nepríde.
Nasleduje distribúcia tém a otázok úradníkom na ministerstve, mimochodom plateným z našich peňazí a za niečo úplne iné ako pripravovať nechápavého ministra na politickú diskusiu.
A jeho oponent? Musí byť minimálne poslanec NR SR. Opäť zvolený občanmi raz za štyri roky. To je podmienka ministra. Hádam veľkomožný člen vlády nebude diskutovať s odborníkom. Mohol by mu totiž položiť otázku, na ktorú netuší odpoveď, alebo by mohol tie jeho mediálne vyhlásenia rozobrať ako domček z kariet.
Preto nikdy nevidíte diskutovať politika s odborníkom. Nikdy.
Háda sa automechanik s telocvikárom (bez akejkoľvek snahy uraziť tieto povolania) o jadrovej fyzike a každý jeden skutočný jadrový fyzik po vypočutí si argumentov, ktoré sú v zásade náhodne pospájanými slovami, bez logiky, bez elementárnej znalosti problematiky, skáče z okna alebo vyhodí televízor.
Problém č. 4 – Úplná strata súdnosti
Elity, a je úplne jedno, či politické alebo spoločenské, vytvárajú obraz toho, čo je správne, čo je nesprávne a čo je dovolené. A tento obraz kopíruje národ.
Ak sa tvárime, že zastávať vysoký štátny post spojený s obrovským mediálnym dosahom a s obrovskou silou meniť pravidlá a zákony môže obžalovaná osoba z trestnej činnosti, niečo nie je v poriadku.
Ak sa tvárime, že elity môžu vulgárne nadávať, urážať kohokoľvek, obviňovať kohokoľvek bez akýchkoľvek dôkazov a zneužívať verejný priestor na osobnú pomstu, niečo nie je v poriadku.
Myslím, že väčšina z nás má deti. Skúste sa spolu so mnou zamyslieť, čo im doma ukazujeme. Pred deťmi sa nehádame, nepoužívame vulgarizmy, snažíme sa ich práve vlastným príkladom vychovať najlepšie, ako vieme.
Deti sa v skutočnosti formujú tým, že pozorujú svoje okolie, to považujú za správne a to, čo vidia, neskôr kopírujú vo svojom správaní. Vidia vzorec správania. Vidia, ako riešime problémy, ako prijímame rozhodnutia, ako si navzájom prejavujeme rešpekt a úctu.
A čo dovolíme verejnému priestoru? Poprieť úplne všetko, čo doma vlastné deti učíme.
Prečo sa potom čudujeme, že vulgarita je normálna? Prečo sa čudujeme, že páchanie trestnej činnosti je bežnou súčasťou dňa? Prečo dovolíme vôbec úvahu, že po podvode nepríde trest? Prečo popierame odbornosť? Načo dávame deti do škôl, keď vidia to, čo vidia? Denne.
Záver
Slovensko je nad priepasťou. Krachu. Nielen ekonomického, ten je už podľa môjho názoru nezvratný. My sme nad priepasťou už aj v rovine hodnôt, možností a riešení.
Jediné riešenie je úradnícka vláda. Vláda skutočných odborníkov, ktorí nebudú politickí vazali. Ktorí sa pri každom rozhodnutí, ktoré Slovensko potrebuje na prežitie, nebudú triasť o percentá preferencií.
Riešenie musí prísť a nesmie byť posudzované z hľadiska, ako veľmi otrasie politickým postavením strany, predsedu či ministra, ale jedine z hľadiska toho, či je prospešné pre prežitie tejto krásnej krajiny a pracovitého a pokojného národa.
Lenže toto je taká istá rozprávka, ako veriť tomu, že zmena politického zoskupenia vo Vláde SR alebo v zložení NR SR niečo vyrieši. Nevyrieši, lebo viď body 1 až 4 predošlého textu. A to je skutočne veľmi smutné zistenie. A úprimne, máme to v rukách my, nikto iný.
